Syfilis (Lues) Infekciu vyvoláva spirochéta Treponema pallidum, ktorá bola objavená v roku 1905 Schaudinnom a Hoffmannom. Infikovať sa človek môže predovšetkým nechráneným pohlavným stykom, či už vaginálnym, orálnym alebo análnym. K nákaze je možné dôjsť aj pri kontakte so syfilitickou vyrážkou na tele postihnutého. Syfilis sa môže preniesť z matky na plod počas tehotenstva. Štvrtina infikovaných detí sa rodí mŕtvych alebo umiera krátko po narodení. Deti nakazené syfilisom rodí až polovica neliečených žien. Takéto deti majú vážne poškodené srdce, mozog a oči. Z tohto vážneho dôvodu sa každej jednej tehotnej minimálne jeden krát počas tehotenstva odoberie krv a pošle sa na vyšetrenie syfilisu. Ak sa na infekciu príde včas, dá sa veľa zachrániť. Obyčajne sa lieči podaním antibiotík. Syfilis môžeme rozdeliť podľa spôsobu nákazy na vrodený tzv. kongenitálny syfilis, alebo na syfilis získaný, čiže akvirovaný. Väčší podiel na počte nakazených ľudí má práve získaný syfilis. Neliečený syfilis môže vážne postihnúť všetky orgány v tele. Najčastejšie napadá srdce, mozog, miechu a kožu. V neskorších štádiách môže viesť k duševným poruchám až k smrti.

Príznaky: Syfilis alebo lues môže prebiehať veľmi zdĺhavo, ale čo určite na seba nenechá príliš dlho čakať, je vyrážka na genitáliách alebo niekde inde na tele. Táto vyrážka sa na tele objavuje v intervale od 10. dňa až 3 mesiace od preniknutia pôvodcu syfilisu do organizmu. Syfilitická vyrážka obvykle spočiatku je nebolestivá, môže byť niekoľko centimetrov veľká, hladká a vypuklá. U žien sa zvyknú objavovať vo vagíne, alebo krčku maternice, a keďže sú nebolestivé, často ostávajú neodhalené. Miznú samy, ale baktérie syfilisu ostávajú v tele naďalej. U niektorých ľudí môže syfilis prejsť do pokojového štádiá, čo znamená, že sa už u daného jedinca žiadne príznaky nemusia znovu objaviť. Potešiteľné je, že pri správnej diagnostike a včasnom podchytený syfilisu, je táto pohlavne prenosná choroba liečiteľná. Syfilis bol chorobou, na ktorú bohužiaľ ľudia v minulosti umierali. Až v roku 1929, keď sa podarilo objaviť Penicilín, svitla nádej pre infikovaných ľudí.

Klinický priebeh syfilisu by sme mohli rozdeliť do troch hlavných štádií: primárne, sekundárne a terciálna štádium.

Primárne štádium syfilisu: V primárnom štádiu syfilisu vzniká na mieste vniknutia pôvodcu syfilisu nebolestivá, hladká a vypuklá vyrážka, často označovaná ako tvrdý vred – ulcus durum. Miestom vniknutia infekcie najčastejšie býva penis, pysky ohanbia, vagína, okolie pohlavných orgánov, ústa alebo konečník. Do týždňa sa objavuje zdurenie priľahlých lymfatických uzlín. Tomuto zdureniu sa zvykne hovoriť aj „ BUBO“. Inkubačná doba pre prvé štádium syfilisu je obvykle trojtýždňová. Ak sa však primárny afekt, teda tvrdý vred objaví na menej dostupných miestach, tak syfilis dlho ostáva nepoznaný, a tým pádom neliečený. Žena, ktorá je tehotná, môže syfilis preniesť ako na plod, tak aj na dieťa pri pôrode. Čím je kratší odstup od nákazy matky a dĺžkou jej tehotenstva, tým je riziko pre dieťa väčšie. Postihnutie takýchto novorodencov s vrodeným syfilisom je pomerne vážne. Rovná sa druhému štádiu syfilisu u dospelého človeka.

Sekundárne štádium syfilisu: Príznaky sekundárneho štádia sa začínajú u postihnutého so syfilisom objavovať obvykle po uplynutí 9. týždňov. Toto druhé štádium je veľmi rôznorodé, nie všetky zo spomínaných príznakov sa u každého infikovaného človeka prejavia. Pôvodca ochorenia, teda treponema pallidum sa z miazgovodov a lymfatických uzlín dostávajú do krvného obehu, a tým pádom sa infekcia dostane do celého tela. Typické pre toto štádium syfilisu je centrálne zdurenie lymfatických uzlín a objavujú sa lokálne alebo generalizované kožné výsevy. Vyrážky na koži môžu pokrývať celé telo, alebo sa nachádzajú len napríklad na vnútornej strane rúk, spodku chodidiel, hrudníku alebo brušnej stene. V okolí genitálií obvykle tvoria veľké ploské alebo vypuklé, sivobiele škvrny, ktoré sa spájajú do otvorených ložísk. Otvorené ložiská, rozpadajúce sa vredy, sú v tomto štádiu vysoko infekčné. Odborne sa týmto kožným výsevom alebo vriedkom zvykne hovoriť condilomata lata. Vždy sa ich vyskytuje niekoľko vedľa seba a často vytvárajú veľké papulózne plochy. Zmenám sa nevyhne ani pošva a krček maternice, kde je možné pozorovať červenohnedé, mierne vyvýšené škvrny, veľké asi ako šošovica. V tomto štádiu sa môže už objaviť aj horúčka, únava, bolesti hrdla, vypadávanie vlasova strata chuti do jedla.

Ako aj pri prvom štádiu, tak aj v druhom štádiu môžu príznaky samy ustúpiť a v latentnej podobe môže syfilis prežívať u infikovaného aj niekoľko rokov alebo dokonca až do konca života . Po uplynutí jedného roka nebýva syfilis v latentnej podobe tak infekčný ako nazačiatku. Tehotná žena aj napriek tomu môže svoje dieťa infikovať

Terciálne štádium syfilisu: Asi jedna tretina postihnutých sa dostáva až do tretieho, posledného štádia syfilisu. V tomto štádiu sa u infikovaných ľudí objavujú dosť vážne kardiovaskulárne poškodenia a zmeny na kostre a kĺboch. Postihnutý je aj mozog a nervová sústava, čo často neskôr vedie k neurologickému zlyhaniu až demencii. Postihnutý máva halucinácie, manicko – depresívne prejavy, až dochádza k úplnej paralýze. V konečnom štádiu syfilisu človek slepne, stráca všetky reflexy, trpí únikom moču a stolice, úplnej demencii, čo končí jeho smrťou.

Syfilis alebo lues patrí medzi tie pohlavne prenosné choroby, ktoré nie je ľahké diagnostikovať. Príznaky sa nemusia objaviť hneď po infikovaní, a preto dlho ostáva neodhalená a nepozorovateľne sa tak môže šíriť ďalej. Syfilis na seba upozorní až vtedy, keď choroba prejde do druhého štádia a objavia sa na tele postihnutého nepekné kožné zmeny v podobe kondylómov. Tieto kožné vyrážky praskajú a v tomto štádiu sú veľmi infekčné.

Diagnostika syfilisu: Syfilis sa vo väčšine prípadov diagnostikuje pri lekárskej prehliadke, pomocou krvného testu, alebo preskúmaním kožnej vyrážky pod mikroskopom. Pozitívne preukázanie syfilisu z krvného testu je možné urobiť po 4. až 6. týždňoch od nákazy. U nás sa táto skúška označuje skratkou BWR alebo TPHA (Treponema pallidum hemaglutinačný test). Ak je prítomný tvrdý vred, tak ten sa vyznačuje výraznou tvrdosťou. Obvykle býva len jeden, je kruhovitého tvaru, veľký asi ako necht a od okolia je ostro ohraničený úzkym, hladkým okrajom. Ak sa odoberie ster z povrchu tohto vredu, dá sa reukázať prítomnosť baktérie – pôvodcu syfilisu. Môže nastať situácia, že napriek tomu, že lekár má vážne podozrenie na infikovanie syfilisom, ale testy sú negatívne, môže počkať 6 týždňov a testy zopakovať. Táto doba je dostatočne dlhá na to, aby si telo vytvorilo protilátky proti syfilisu, čo sa následne preukáže v krvnom teste.

Liečba syfilisu: Tak ako u všetkých sexuálne prenosných ochorení, tak aj u syfilisu sa musia liečiť obaja partneri súčasne. Syfilis sa dá liečiť antibiotikami, ktoré sa môžu podávať aj injekčne, dokonca aj v pokročilom, treťom štádiu choroby. Poškodenie orgánov, ktoré však v tomto štádiu nastáva je nezvratné a nedá sa napraviť.

Trichomoniáza alebo trichomoniádová infekcia, ako sa často zvykne nazývať, patrí medzi známe pohlavne prenosné ochorenie. Výskyt trichomoniády je v dnešnej dobe pomerne častý. Trpia ním však predovšetkým mladí ľudia v reprodukčnom veku ( 16. – 35. rok života). Preukázané je, že až 20% žien v reprodukčnom veku sa stretne s touto pohlavne prenosnou chorobou. Trichomoniáda postihuje v prevažnej väčšine pohlavné ústroje, niekedy však môže osídliť aj uretru (močovú trubicu), konečník, alebo cez pošvu prejsť na krček maternice až do dutiny maternice. Prítomnosť trichomoniády zvyšuje riziko nákazy inými sexuálne prenosnými chorobami akými nepochybne sú AIDS a infekcia HIV, alebo mykotická kolpitída (zápal). Infekcia sa najčastejšie prenáša pohlavným stykom s nakazenou osobou. Veľmi zriedkavo sa stáva, že sa človek môže nakaziť na toaletách, použitím rovnakého uteráka, alebo pri návštevách v saune. Nákaza pri análnom styku je skoro nemožná, pretože pôvodca trichomoniády sa v čreve nemôže rozmnožovať. Tehotná žena, u ktorej sa trichomoniáda nelieči, obyčajne porodí skôr ako by plánovane mala a dieťa má nízku pôrodnú hmotnosť. Pôvodcom tejto pohlavne prenosnej choroby je bičíkovec Trichomonas vaginalis. Pre život mu najviac vyhovujú anaroróbne podmienky, naznáša vyschnutie. Toleruje akékoľvek pH, ale biologicky aktívny je pri pH 5,5 až 7,0, teda v kyslom prostredí sa mu darí najviac.

Trichomoniáda ostáva veľmi dlho neodhalená, pretože vo väčšine prípadov nespôsobuje žiadne viditeľné príznaky, a to hlavne u mužov. Ak sa však nejaké príznaky objavia sú to pálenie pri močení (u mužov), spenený výtok z pošvy (u ženy) s typickým zápachom, môže byť žlto – zelenej farby. Svrbenie v okolí pohlavných ústrojov, často aj pri močení a bolesť.

Príznaky: Vo väčšine prípadov sa trichomoniáza neprejaví žiadnymi viditeľnými príznakmi, ktorými by na seba upozornila. Skryto prebieha a šíri sa ďalej. Inkubačná doba trichomoniázy je 2 až 20 – 30 dní od preniknutia nákazy do organizmu. Ženy v akútnom štádiu ochorenia sa najčastejšie sťažujú na silné bolesti v podbrušku, časté nutkanie na močenie, pálenie a svrbenie v okolí pohlavných ústrojov. Môže sa objaviť zeleno – žltý, spenený, pomerne dosť silno zapáchajúci výtok, ktorý je typický pre trichomoniázu. V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj zvýšená telesná teplota. Ženy pri pohlavnom styku mávajú často nepríjemné pocity, dokonca udávajú bolesť pri pohlavnom styku. Z akútneho štádiá táto sexuálne prenosná choroba veľmi rýchlo prechádza do chronického štádiá, v ktorom spomínané príznaky miznú. U mužov , podobne ako u žien, sa môžu objaviť problémy pri močení, v podobe pálenia alebo svrbenia. Najčastejšie príznaky trichomoniázy sa objavia na žaludi a predkožke penisu. Ani biely riedky výtok z penisu nie je ničím výnimočný. Ak sa infekcia v čas nelieči, môže prejsť cez močovú rúru do močového mechúra, na prostatu alebo na nadsemeníky.

Diagnostika: Trichomoniáza ako jedna zo sexuálne prenosných ochorení sa v akútnom štádiu dá veľmi rýchlo diagnostikovať. Problém je však v tom, že trichomoniázy z akútneho štádia veľmi rýchlo prechádza do chronického štádia, ktoré je často bezpríznakové a tak sa choroba nepozorovateľne môže šíriť ďalej. Diagnostika v akútnom štádiu ochorenia je pomerne jednoduchá a rýchla. Akútne štádium u ženy je sprevádzané typickým speneným výtokom, ktorý lekár odoberie a môže vyšetriť pod mikroskopom hneď v ambulancii. V tzv. natívnom preparáte (na sklíčko lekár nanesie štetôčkou odobranú vzorku výtoku, kvapne naň kvapku fyziologického výtoku a vyšetrí tento preparát pod mikroskopom) vidno bičíkovce spôsobujúce trichomoniázu. Ak si týmto vyšetrením nie je lekár 100% istý, môže odobrať vzorku výtoku a v špeciálnych pôdach poslať na vyšetrenie trichomoniázy. Obyčajne výsledky sú do jedného týždňa. Často sa stáva , že na trichomoniázu sa príde náhodne, hlavne ak žena nemá žiadne viditeľné príznaky, a to pri pravidelnej preventívnej prehliadke, kde sa odoberá cytológia. Diagnostika u mužov je o niečo náročnejšia, pretože u nich trichomoniáza nevyvoláva také výrazné problémy ako u žien. Ak sa však objaví výtok z penisu, odoberie sa vzorka, ktorá sa posiela do laboratória na vyšetrenie. No to sa stáva len v zriedkavých prípadoch.

Liečba: Najčastejším spôsobom liečby trichomoniázy ja podanie antibiotík cez ústa. Ak je žena tehotná, tak je možné okrem prvého trimestru podať antibiotiká ale vaginálnou cestou. Keďže trichomoniáza je sexuálne prenosná choroba, tak sa musia liečiť obaja (poprípade viacerí) partneri súčasne. Pokyny lekára je nutné dodržať, lebo sa môže choroba opätovne vrátiť. Liečba obyčajne trvá 7 až 10 dní a vhodné je sa po dobu liečby vyhnúť pohlavnému styku, ktorý by priebeh liečby mohol narušiť a predĺžiť.

Mäkký vred, ulcus molle, je sexuálne prenosná choroba, ktorou vo väčšine prípadov trpia muži na rozdiel od žien. Infikovať sa touto pohlavne prenosnou chorobou možno výlučne pohlavným stykom. Pôvodcom mäkkého vredu je baktéria Haemophilus ducreyi. Pôvodca mäkkého vredu je baktéria tyčinkového tvaru, ktorá je veľmi citlivá na vysoké teploty a vyschnutie. Na mieste vstupu infekcie do organizmu, vyvoláva veľmi bolestivý vred, následne sa zduria priľahlé lymfatické uzliny a veľmi ojedinele sa objavia prejavy mäkkého vredu na iných častiach tela, ako napríklad na perách, prstoch a mandliach. Mäkký vred je skôr chorobou, ktorá sa nachádza v tropických krajinách. U nás je výskyt mäkkého vredu pomerne vzácny.

Príznaky: obvykle sa objavujú do jedného týždňa od vstupu infekcie do tela. Najčastejšie je to však do 4. dní. Choroboplodné zárodky na mieste vstupu do organizmu spôsobia vznik bolestivých, červených vredov, ktoré pri dotyku veľmi ľahko krvácajú. Môžu pripomínať malé kožné uhríky, ktoré sa nehoja. Počet týchto vredov v krátkom čase veľmi rýchlo narastá. Ich bolestivosť je neprehliadnuteľná. U žien mäkký vred vyvolá atypický vaginálny výtok, ktorý zapácha, časté nutkanie na močenie, bolesti pri pohlavnom styku, pri močení a stolici . Bolestivé zdurenie lymfatických uzlín v oblasti slabín, tiež nie je ničím neobvyklým. U mužov sa objavujú bolestivé vredy na predkožke, žaludi a uzdičke.

Diagnostika je veľmi podobná ako pri syfilise. Keďže aj mäkký vred spôsobuje vyrážky podobne ako syfilis, musíme najskôr tieto dve choroby rozlíšiť. Obyčajne sa odoberie ster na kultivačné potvrdenie pôvodcu mäkkého vredu, alebo sa mikroskopickým vyšetrení potvrdí baktéria spôsobujúca mäkký vred.

Liečba: Obvykle sa podávajú antibiotiká cez ústa. Liečba by mala trvať jeden až dva týždne. Liečiť by sa mali obaja sexuálny partneri súčasne, existuje tu možná šanca recidívy.

Chlamýdiová infekcia je jednou z najznámejších, najrozšírenejších pohlavne prenosných ochorení. Je známy už od čias Faraónov, avšak až teraz za posledných 15. rokov sa klasifikuje ako sexuálne prenosná choroba. Pôvodcom chlamýdiovej infekcie je intracelulárna, gramnegatívna baktéria Chlamydia Trachomatis, ktorá vyvoláva infekcie v oblasti uro – genitálneho systému. Táto baktéria nie je schopná prežiť bez bunky hostiteľa, takže nákaza na verejných toaletách je takmer nemožná. Sú však známe prípady, kedy pacienti a infikovaní chlamýdiou trachomatis kategoricky odmietajú pohlavný styk, takže sa pripúšťa možnosť nákazy prostredníctvom použitia uteráka, vreckovky alebo spodnej bielizne bezprostredne po použití infikovanou osobou. Chlamýdiová infekcia je veľmi infekčná sexuálne prenosná choroby. Tehotná žena, ktorá má chlamýdiovú infekciu, môže počas pôrodu infikovať svoje dieťa . U novorodenca môže chlamýdia spôsobiť veľmi vážny zápal pľúc, ktorý môže viesť k dlhodobým respiračným problémom. Okrem toho je chlamýdia častou príčinou očných infekcií u novorodencov. Existuje vysoké (až 60%) riziko nákazy chlamydiou trachomatis pri nechránenom pohlavnom styku. Len pre porovnanie, šanca nakazenia HIV vírusom pri nechránenom pohlavnom styku je 0,3 až 0,6%. Z tohto je zrejmé, že šírenie chlamýdiovej infekcie je pomerne rýchle. Chlamýdiová infekcia, hlavne jej neliečená forma spôsobuje u oboch pohlaví, poruchy plodnosti. U žien je príčinou častých zápalov v malej panve. Neliečená chlamýdiová infekcia z pošvy prechádza cez maternicu na vajcovody až k vaječníkom, odkiaľ sa veľmi ľahko dostáva do dutiny brušnej a spôsobuje vznik zrastov. U mužov chlamýdia vyvoláva infekciu močových ciest, poškodzuje spermie. Ovplyvňuje ich množstvo a predovšetkým kvalitu , čo často vedie k neplodnosti muža. Spermie napadnuté chlamýdiou sú až 3 krát viac poškodené ako spermie zdravého muža.

Príznaky: Chlamýdiová infekcia ako jedna z najčastejšie  pohlavne prenosných ochorení súčasnosti nemá výrazné príznaky, ktorými by na seba upozornila. Práve táto skutočnosť spôsobuje, že chlamýdiová infekcia ostáva neliečená a spôsobuje v budúcnosti napríklad poruchy plodnosti. Inkubačná doba chlamýdiovej infekcie je 1 až 3 týždne od preniknutia choroboplodných zárodkov do organizmu Obvykle u žien chlamýdia prebieha bez výrazných symptómov, ale u mužov sú príznaky zistené v začiatkoch ochorenia. U mužov sa chlamýdiová infekcia prejaví najčastejšie pocitom pálenia, rezania a bolesti pri močení. Muži často opisujú bolesti semenníkov a prostaty, nemožnosť sa úplne vymočiť. Môže sa objaviť aj číry výtok z penisu. Chlamýdiová infekcia môže spustiť tvorbu protilátok proti spermiám, čo neskôr ovplyvňuje tvorbu spermií, ich množstvo a kvalitu a nakoniec vedie až neplodnosti muža. U žien chlamýdie osídľujú endocervix. Prítomnosť baktérie chlamydie trachomatis spôsobuje hlienovitý výtok z pošvy a tiež podmieňuje časté zápaly v malej panve. Objaviť sa môžu problémy pri močení, a to pálenie a svrbenie. Infikované ženy sa sťažujú a časté krvácanie aj mimo periódy, bolesť pri pohlavnom styku a zníženie sexuálnej túžby, sú tiež častými príznakmi chlamýdiovej infekcie. Zákernosťou tejto pohlavne prenosnej choroby je to, že môže postupovať vyššie, a tak infikuje vajcovody a vaječníky. Môže sa takto dostať až do brušnej dutiny, kde spôsobuje zrasty. Chlamýdiová infekcia má na svedomí zúženie a nepriechodnosť vajcovodov, poruchy plodnosti ženy, spôsobuje samovoľné potraty alebo môže vyvolať predčasný pôrod. Asi 40% novorodencov matiek s chlamýdiou sa pôrodom nakazí a trpia zápalom očných spojiviek. Sú menšieho vzrastu, neprospievajú, pretože majú často aj zažívacie problémy, ku ktorým sa pridajú aj respiračné problémy. Diagnostika a liečba chlamýdiovej infekcie je náročnejšie z toho dôvodu, že vo väčšine prípadov prebieha skryto, bez väčších, viditeľných príznakov. V súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie pohlavne prenosné ochorenia. Neliečená chlamýdiová infekcie vedie k vážnym poruchám plodnosti u oboch pohlaví. Jej včasná diagnostika a cielená liečba je šancou na zabránenie týchto vážnych následkov chlamýdiovej infekcie.

Diagnostika chlamýdiovej infekcie nie je jednoduchá, pretože vo viacerých prípadoch sa nevyskytujú žiadne príznaky. Chlamýdia u ženy upozorní na seba hlavne tým, že žena sa opakovane vracia do ambulancie lekára s častými zápalmi v malej panve. Ak cielená liečba nezaberá na prítomný vaginálny výtok, lekár by mal myslieť na možnosť nákazy chlamýdiou, hlavne ak sa jedná o sexuálne aktívnu ženu. Najčastejšie na stanovenie diagnózy sa žene, ale aj mužovi, odoberie vzorka steru buď z uretry (hlavne u muža) alebo z pošvy (presnejšie povedané z cervixu, kde je najväčšie osídlenie baktérií). V špeciálnych pôdach sa odobraná vzorka steru transportuje na cielené vyšetrenie do laboratória. Ďalšou možnosťou diagnostiky chlamýdiovej infekcie je odobratie krvi. Serologickým testom z krvi sa dá preukázať prítomnosť protilátok proti chlamýdiám. Na trhu existujú aj jednorazové testy (podobné ako test na graviditu), ktorý je možné urobiť a následne vyhodnotiť už v ambulancii lekára. Tento test je však len kontrolný a pri negatívnom výsledku je vhodné odobrať aj kultiváciu, ak lekár alebo žena má podozrenie na prípadnú infekciu chlamýdiami.

Liečba: Chlamýdiová infekcia sa obyčajne lieči podávaním orálnych antibiotík. Pri akútnych stavoch, alebo ak infekcie napadla aj vajcovody, tak sa odporúča hospitalizácia a podávanie antibiotík intravenózne, teda do žily. Ak existuje pravdepodobnosť, že žena je tehotná a nakazila sa chlamýdiami, treba na to upozorniť lekára, aby zistil, či sa nejedná o mimomaternicové tehotenstvo a aby vám naordinoval lieky, ktoré neohrozia vývin plodu. Aj pri tejto sexuálne prenosnej chorobe sa musia liečiť obaja partneri súčasne a počas liečby je vhodné vyhnúť sa pohlavnému styku. Po dodržaní pokynov pri liečbe, by sa choroba nemala opakovať. Ak však sa chlamýdiová infekcia vráti, znamená to buď, že jeden z partnerov nedodržal liečbu ako mal, alebo, že mal pohlavný styk s inou osobou, ktorá chlamýdiami bola infikovaná.

Genitálny herpes, herpes genitalis patrí medzi vysoko nákazlivé, vírusové, sexuálne prenosné ochorenie. Výskyt genitálneho herpesu je celosvetový. V Európe je to 7 až 28% populácie, ktorá trpí na toto pohlavne prenosné ochorenie. Pôvodcom genitálneho herpesu je vírus Herpes simplex. Existuje osem subtypov vírusu herpes simplex, ale len dva z nich sú schopné vyvolať toto ochorenie. Herpes simplex typu 1 (HSV I) najčastejšie vyvoláva výsev okolo úst a na perách, veľmi ojedinele môže spôsobiť problém v oblasti genitálií a konečníka. Herpes simplex typu 2 (HSV II), ten je pôvodcom genitálneho herpesu (oparu) a aj v okolí konečníka, ale nezapríčiňuje vznik oparu na perách a v okolí úst. Herpes vírus sa prenáša len priamym kontaktom pokožky s postihnutým miestom, aj keď infikovaný človek nemal práve prítomný výsev. U ženy sa laboratórnym testom dá preukázať prítomnosť tohto vírusu, aj keď nemá prítomné vyrážky. Ak sa vyrážky objavia vtedy sa choroba stáva veľmi infekčnou, a napríklad človek s oparom na ústach pri orálnom styku, môže vírusom nakaziť genitálie svojho partnera. Preto sa odporúča vyhýbanie sa pohlavného styku v čase výsevu. U ženy, ktorá sa infikovala herpes vírusom počas tehotenstva po prvýkrát, alebo ním trpela ešte pred otehotnením, mala by túto skutočnosť oznámiť svojmu lekárovi. V oboch prípadoch existuje riziko prenosu hespes vírusu na dieťa počas pôrodu. Pri akútnom výseve herpesu, je primárne volený cisársky rez (operačné ukončenie tehotenstva), aby sa zabránilo infikovaniu novorodenca. Ak žena na herpes v minulosti trpela a v čase pôrodu nemá prítomné vyrážky, môže rodiť spontánne, teda vaginálnou cestou. Zákernosť herpes vírusu spočíva v tom, že sa ukrýva v nervových bunkách tela, kde ho imunitný systém nevie odhaliť. Herpes vírus je tak pre imunitný systém človeka neviditeľný. Herpes je nevyliečiteľné ochorenie a u mnohých ľudí sa objavuje periodicky. Často sa objavuje v období, keď človek prekonal nejakú chorobu (chrípku, nádorové ochorenie atď.). Aktivovať ho môže aj stres a podráždenie v oblasti jeho najväčšieho výskytu, u žien menštruácia, horúčka alebo opaľovanie. U žien herpes vírus zvyšuje riziko vzniku rakoviny krčka maternice. Takisto aktívne štádium herpesu zvyšuje riziko nákazy HIV vírusom. Otvorené herpetické vyrážky sú výbornou vstupnou bránou pre preniknutie HIV do krvného obehu. Úplne sa vyhýbajte pohlavnému styku (análnemu, vaginálnemu alebo orálnemu), keď sa u vás alebo partnera objavia príznaky herpesu. Vždy s takouto osobou používajte kondóm (prezervatív) a nemilujte sa ani keď použijete kondómom, ak má partner výsev. Hrozí nákaza tých častí teľa, ktoré kondóm nepokrýva.

Príznaky genitálneho herpesu nemusia byť zo začiatku ochorenia až tak viditeľné. Obvykle po 2. až 10. dňoch od preniknutia nákazy do organizmu, sa objaví pálenie, svrbenie a bolesť v genitálnej oblasti, či oblasti okolo konečníka. U žien sa môže objaviť neobvyklý výtok z pošvy. V genitálnej oblasti, v okolí konečníka a zadku sa začínajú objavovať viacpočetné vyrážky, pľuzgieriky, ktoré svojou prítomnosťou vyvolávajú bolesť. Pohlavný styk sa stáva nepríjemný, pretože postihnutá osoba má oblasť genitálií veľmi citlivú. Často krát sa objavuje zdurenie priľahlých lymfatických uzlín. Infikovaný človek genitálnym herpesom pociťuje celkovú slabosť, môže byť prítomná zvýšená telesná teplota a bolestivosť svalov, či bolestivé močenie. Takýto človek sa cíti ako pred vypuknutím chrípky. Nepríjemné a bolestivé vyrážky u žien môžu byť len v pošve a na krčku maternice, kde nie sú vidieť a teda žena nemusí akútne štádium herpesu spozorovať včas. Obvykle po uplynutí 2. až 3. týždňoch prvotné príznaky genitálneho herpesu sú na ústupe a infekcia sa dostáva do pokojového štádia. U väčšiny sa však periodicky vracia, ale symptómy sú miernejšie. V akútnom štádiu, hlavne keď sa pľuzgieriky rozkladajú sú veľmi infekčné, preto sa vyhýbajte bližšiemu telesnému kontaktu s takouto osobou.

Prognóza: Genitálny herpes patrí medzi tie sexuálne prenosné ochorenia, ktoré sa bohužiaľ nedajú vyliečiť. Ak sa raz vírusom herpes simplex nakazíte, tak ostáva vo vašom tele po celý život. Je len otázka času v akých častých intervaloch sa ataky herpesu, respektíve oparu, čo herpes simplex spôsobuje, bude opakovať.

Diagnostika: pokiaľ je prítomný opar nie je náročná. Avšak lekár sa musí uistiť, že ide skutočne o vírus herpesu odobratím steru z vyrážky. Rovnako je možné urobiť serologické vyšetrenie na prítomnosť vírusu herpesu zo vzorky krvi. V tomto prípade musíme počítať s veľmi vysokou, skríženou reakcií medzi typom HSV I a HSV II. Tento spôsob diagnostiky nie je až taký spoľahlivý ako odobranie steru z vyrážky.

Liečba: Genitálny herpes ako každý iný herpes sa vyliečiť nedá. Počas výsevu sa na zmiernenie príznakov a urýchlenie hojenia používajú lieky (acyklovir) alebo vodička na potieranie vyrážok. Ak sú výsevy časté, lekár môže odporučiť denné užívanie dvoch až troch tabletiek acykloviru po dobu niekoľkých mesiacov, aby sa znížila frekvencia a rozsah výsevov. Je možné zakúpiť maste, utišujúce gély alebo olejčeky, ktoré vám zmiernia nepríjemné problémy, ktoré nepochybne herpes simplex spôsobuje.

Voš ohanbia, phtirius pubis, filcky alebo pedikulóza je označenie tej istej pohlavne prenosnej choroby. Výskyt tejto sexuálne prenosnej choroby je síce celosvetový, ale v našich zemepisných šírkach nie veľmi rozšírený. Voš ohanbia alebo lonová voš sa prenáša z človeka na človeka veľmi blízkym telesným kontaktom. Najviac sa publikuje prenos pohlavným stykom, ale možný je aj prenos iným spôsobom. Filcky môžete získať napríklad na chatách z posteľnej bielizne, matraci, pri použití záchoda tesne po osobe, ktorá voš ohanbia má. Voš ohanbia je malý cudzopasný živočích, ktorý nevydrží bez hostiteľa viac než 24 hodín. Je veľký asi ako špendlíková hlavička. Voľným okom je však viditeľný. Viditeľné sú však aj jeho vajíčka – hnidy. Pohlavne zrelá voš dokáže sa svoj krátky trojtýždňový život naklásť až 20 – 30 vajíčok. Z vajíčok sa v priebehu krátkych 6. až 9. dní liahnu pohlavne nezrelé vši. Ako iste už z názvu je celkom jasné, že voš ohanbia osídľuje pubické ochlpenie človeka. Môže sa však vyskytovať aj na iných ochlpených častiach teľa ako napríklad v podpazuší, na hrudi (u mužov) a dokonca aj v obočí.

Príznaky: Voš ohanbia svojou prítomnosťou dotyčnému spôsobuje úporné svrbenie a podráždenie v pubickej oblasti. Voš sa živí krvou hostiteľa a po jeho uštipnutí na danom mieste možno pozorovať niekoľko centimetrové namodrasté vyrážky (macula coerulea). Na spodnej bielizni môžu ostávať hrdzavé fľaky, ktoré pochádzajú z exkrementov vší, alebo z malých poranení kože, ktoré vši svojím pohryznutím spôsobujú. Keď je voš plne napitá krvou a náhodou ju človek pukne, tak sa pochopiteľne objaví na spodnej bielizne krvavá škvrna.

Diagnóza: Voš ohanbia je viditeľná voľným okom, takže už pohľadom lekár stanový diagnózu. Pri stanovení diagnózy je dôležité ohraničiť oblasť napadnutia, pretože voš ohanbia nemusí byť len v pubickom ochlpení.Voš ohanbia sa nedá z ochlpenia odstrániť umytím alebo zoškrabaním. Svojimi nožičkami s úchytkami sa pevne drží chlpu.

Liečba: používajú sa šampóny na odvšivavenie, ktoré dostať voľne kúpiť v lekárni. Šampón alebo mlieko na to určený sa aplikuje na postihnuté miesta a nechá sa pôsobiť po dobu 12 hodín, alebo ako je odporúčané na obale konkrétneho prípravku. Po uplynutí doby pôsobenia prípravku sa  opláchne vodou. Ak symptómy pokračujú, je za potreby celú procedúru zopakovať. Vhodné je, keď sa liečia všetci členovia domácnosti a posteľná alebo spodná bielizeň sa operie v teplote vyššej ako 70°C.  Lekár vám môže predpísať antihistamín. Je to masť, ktorá zmierňuje následky poštípania, teda svrbenie.

Kontagiózne moluskum tzv. kožné bradavice sa tiež zaraďujú medzi pohlavne prenosné ochorenia, pretože najčastejšie postihujú genitálie. Získať tento vírus, ktorý vyvolávala kožné ochorenie , môžete nie len pohlavným stykom, ale aj akýkoľvek iným intímnym dotykom tela s infikovanou osobou. Pôvodcom kontagiózneho moluska je vírus proxivirus mollusci, ktorý je pôvodcom ochorenia pravých kiahní, alebo vírus molluscum contagiosum (MCV). Poznáme až 4 typy MCV vírusu. Prvý a druhý typ napáda najčastejšie dospelých jedincov a tie ostatné môžu vyvolávať ochorenie aj u detí. Preto oblasť výskytu bradavíc nemusí byť len v oblasti a na genitáliách, ale aj na rukách, nohách a kdekoľvek na tele. Inkubačná doba tejto infekčnej, pohlavne prenosnej choroby sa nedá presne popísať. Názory jednotlivých literatúr sa rôznia. Uvádza sa od 1 týždňa až do 3 – 6 mesiacoch od preniknutia nákazy do organizmu. Je to pomerne veľké časové rozpätie.

Príznaky: Táto infekčná, pohlavne prenosná choroba sa tiež radí medzi nezhubné, kožné ochorenie. Jeden z jej hlavných príznakov sú drobné ružovo – biele, voskovité výrastky s malou preliačinou uprostred. U dospelých ľudí, ktorí sa vírusom nakazia najčastejšie pri pohlavnom styku, sa objavujú na genitáliách, zadku, vnútornej strane stehien a dolnej časti brucha. Infekcia okrem týchto drobných bradavíc nemá žiadne iné syptómy.

Diagnostika: kontagiózne moluskum má typické príznaky, stanovenie diagnózy nie je náročné. Občas, hlavne v akútnom včasnom štádiu sa tieto bradavice môžu zameniť napríklad za kondylómy. Lekár vám poprípade môže odobrať vzorku buniek z bradavíc, ktorú potom vyšetrí pod mikroskopom, aby sa o pôvode ochorenie utvrdil. Iná ďalšia diagnostika nie je nutná.

Liečba: Vírus v bradaviciach sa dá zničiť teplom (pálenie elektrickým prúdom), chladom (kryochirurgia) alebo chemikáliami (kyselina salicylová). Všetky zo spomínaných procedúr môže infikovaný človek absolvovať ambulantne, teda nie je nutná hospitalizácia. Nie sú to bolestivé procedúry, možu však spôsobovať mierne pichanie. Niekedy sa stáva, že po 2. až 3. týždňoch sa bradavice objavia znova, teda je vhodné celú liečebnú procedúru zopakovať.

Biologický mechanizmus regulácie reprodukcie Homo sapiens

Človek múdry (Homo sapiens) je biologický druh, ktorý sa – zásluhou rozvoja mozgu – úplne jedinečným spôsobom vzdialil svojim príbuzným, hoci jeho genetická podobnosť, predovšetkým so šimpanzom, je obrovská (98,5% genetická totožnosť). Ľudské mláďa sa rodí neobyčajne nezrelé a je veľmi dlho, oveľa dlhšie ako mláďa iných primátov, úplne závislé na starostlivosti matky. To je veľká fylogenetická prednosť, ktorá umožňuje, aby boli vrodené inštinkty nahradené učením, čo je oveľa výhodnejšie a flexibilnejšie.
Úplne závislé ľudské mláďa predstavuje veľkú záťaž pre tlupu lovcov – zberačov, ktorá ťahá lesostepou, tlupa si môže dovoliť len obmedzený počet takýchto príťaží ak to nemá ohroziť jej samotnú existenciu. Musí teda existovať nejaký prirodzený mechanizmus, ktorý reprodukciu limituje, nejaké prirodzené antikoncepčné opatrenie. Túto reguláciu reprodukcie zaisťuje u primitívneho človeka dojčenie. Jeho zásluhou sa človek vyvinul ako extrémny K- druh, t.j. druh s malou reprodukciou a veľkou odolnosťou voči nepriaznivým vplyvom prostredia. Podľa analógie s kmeňmi Kung žijúcimi na Kalahari od doby kamennej doteraz, predpokladáme, že v dobe kamennej rodila ľudská samička raz za viac ako 4 roky.
Hormonálny mechanizmus, ktorým dojčenie zabraňuje ovulácii, je uvedený ďalej, k antikoncepčnému efektu laktácie je nutné, aby žena kojila často. Nezáleží teda na celkovom počte minút prisatia dojčaťa k prsníku, ale na počte jednotlivých epizód prisatí. Kungské ženy dojčia 40x denne. To je možné len tak, že vo dne nosí dieťa zavesené vo vaku na prsiach a v noci s ním spí.
Takýto životný štýl je možný iba v tlupe lovcov – zberačov. S rozvojom ľudskej civilizácie ženy začali frekvenciu dojčenie obmedzovať a následkom bola populačná explózia, ktorú ľudstvo prežíva už od staroveku. Človek mimoriadne rýchlo migroval a v krátkej dobe osídlil prakticky celú zemeguľu, s výnimkou úplne extrémnych prostredí. To takmer nemá medzi ostatnými druhmi obdobu.
Ľudská populácia dlho mala dosť priestoru na rast a dlho mohla zvyšovať svoju hustotu. Príležitostne bola decimovaná epidémiami a zvyšovanie počtu jedincov obmedzovala aj extrémna detská úmrtnosť.
S pokrokom lekárskej starostlivosti po druhej svetovej vojne nastal prudký pokles detskej úmrtnosti. Súčasne už boli miesta schopné osídlenia zaplnené. Zhruba od tej doby sa datujú problémy ľudstva spojené s populačnou explóziou a s ňou spojenými javmi, ako je vyčerpanie prírodných zdrojov, ekologické ničenie atď. Zhruba od tej doby si ľudstvo uvedomuje, že neriadené rozmnožovanie môže viesť akurát ku katastrofe, a že je potrebné objaviť a zaviesť mechanizmus, ktorý nahradí antikoncepčný účinok dojčenia, metódu, ktorá je svojej pôvodnej podobe nezlučiteľná so súčasným životným štýlom.
O modernej antikoncepcii sa často hovorí ako o „vymoženosti“, ktorá zaistila „oslobodenie ženy“. Snáď. Hlavný zmysel antikoncepcia je však iný, oveľa bazálnejší. Moderná antikoncepcia je potrebná na prežitie človeka ako druhu.

Dôsledky civilizačného hyperestrismu

Dojčenie je „prirodzená“ antikoncepčná metóda, to je však potrebné chápať vo všetkých aspektoch, nielen kladných, ale aj negatívnych. Dojčenie ako antikoncepcia nie je bez nepriaznivých vedľajších účinkov. Opakované mnohoročné obdobie laktačného hypoestrismu môže mať za následok zvýšené riziko rozvoja osteoporózy. Pre život lovcov – zberačov to nemá veľký význam, umierali okolo 50. roku života. K „prirodzenému“ životu človeka nepatrí obdobie po menopauze. (Človek je jediný cicavec, ktorý má menopauzu, ľudské ovarium je zrejme programované na predpokladanú dobu života ženy, t.j. maximálne 50 rokov). Prirodzené pre pravekú ženu bolo byť tehotná alebo dojčiť, praveká žena menštruovala iba výnimočne, ešte aj Biblia má menštruujúcu ženu za rovnako nečistú ako muža s kvapavkou a rituálne zákonitosti pre menštruujúce ženu a jej okolie sú veľmi prísne.
Keď žena obmedzila dojčenie, objavili sa pravidelné ovulácie a pravidelné menštruačné cykly. To je späté s novou „civilizačnou“ hormonálnou situáciou. V prvej polovici „prirodzeného“ cyklu vidíme úplne osobitnú hormonálnu situáciu, charakterizovanú vysokou hladinou estrogénov (predovšetkým estradiolu), ktorá nie je vyvážená zodpovedajúcim vzostupom progesterónu. To je situácia, ktorá sa u žiadneho cicavca v takom rozsahu neobjavuje a aj u človeka je to až civilizačná záležitosť.
Estrogény sú zaujímavé steroidné hormóny, ktoré majú veľa kladných vlastností, napríklad chránia pred osteoporózou (preto – na rozdiel od pravekých žien – vstupuje moderná žena do prechodu s normálnym množstvom kostnej hmoty, ktorá začína ubúdať až po nej). Sú to hormóny, ktoré všeobecne spôsobujú proliferáciu tkanív. Progesterón, ktorý v rovnakých cieľových tkanivách spôsobuje ich diferenciáciu, pôsobí ako akýsi „funkčný antagonista“ estrogénov. Civilizačný hyperestrismus, pravidelné dvojtýždňové opakovanie vysokej hladiny estradiolu pri nízkej hladine progesterónu, je v bezprostrednej súvislosti s mnohými ochoreniami, ba má priamo karcinogénny efekt – uveďme v tejto súvislosti aspoň karcinóm endometria, endometriózu, fibrocystickú mastopatiu, fibroadenóm prsníka, vaječníkové cysty.
To nie je všetko. Uprostred každého menštruačného cyklu nastáva ovulácia, ruptúra Graafovho folikulu, z ktorého sa vyplaví vajíčko. Každá ovulácie znamená pre povrch ovária traumu a je dobre preukázané, že celkový počet ovuláciou za život je najvýznamnejší faktor pre celoživotné riziko karcinómu ovária.
Moderná antikoncepcia sa tak stáva veľmi dôležitou nielen pre existenciu druhu Homo sapiens, ale aj ochranou pred vplyvmi civilizácie na zdravie ženy.

Etika antikoncepcie

Základné princípy
Regulácia reprodukcie sprevádza ľudský druh od jeho vzniku, s rozvojom civilizácie sa jej metódy stávajú sofistikovanejšími. Antikoncepcia je nutná na zachovanie existencie Homo sapiens.
Moderný pohľad zaberá antikoncepciu do širšieho rámca ľudských práv. V roku 1968 na konferencii v Teheráne bolo prijaté, že „rodičia majú základné ľudské právo slobodne a zodpovedne určovať počet svojich detí a časový odstup medzi nimi“. I. svetová populačná konferencia (Bukurešť 1974) zdôraznila, že potenciálnym rodičom „ma byť dostupný dostatok informácií a prostriedkov, aby tak mohli urobiť“. V Medzinárodnom roku dieťaťa (1979) bolo konštatované, že dieťa má právo „narodiť sa ako dieťa chcené, ktorého príchod na svet rodičia plánujú“.

Medzinárodná spoločnosť plánovaného rodičovstva (IPPF) formulovala svoje stanovisko v roku 1990, okrem iného v zásade, že „spoločnosť musí podniknúť všetko, aby sa zabránilo neplánovanému tehotenstvu, predovšetkým dôkladnou sexuálnou výchovou a dostupnosťou antikoncepcie.“
Medzinárodné dohovory sa teda zhodujú v postoji jasne proantikoncepčnom, to však nie je samoúčel, ale prostriedok na zabezpečenie základných ľudských práv rodičov a detí.

Antikoncepcia a interrupcia

Interrupcia sprevádza ľudskú spoločnosť ako jeden z jej najkontroverznejších výdobytkov. Moderné dejiny dostatočne presvedčivo ukazujú, že rozsah používaných moderných spoľahlivých antikoncepčných metód a rozsah interrupčnej praxe sú veličiny nepriamo úmerné. Nie je nutné chodiť ďaleko. V Československu (podobne ako v ostatných socialistických štátoch) bol liberálny interrupčný zákon zavedený v roku 1957, teda ešte pred tým, než sa stali dostupnými moderné antikoncepčné metódy. Počet umelých prerušení tehotenstva stále stúpal až do roku 1990 – v týchto rokoch už boli na trhu moderné prípravky kombinovanej hormonálnej antikoncepcie aj vnútromaternicových teliesok, generácie žien však boli skôr navyknuté používať tradičné metódy (coitus interruptus bol najpoužívanejšou antikoncepčnou metódou) a prípadné nehody riešiť ľahko dostupnou interrupciou, sexuálna výchova a propagácia antikoncepcie neexistovala. Po roku 1990 nastúpila na trh plejáda nových antikoncepčných prostriedkov, uskutočnilo sa preškolenie gynekológov a na novú úroveň sa dostala osveta. Odvtedy zaznamenávame prudký nárast užívateliek antikoncepcie, sprevádzaný rovnako strmým poklesom počtu interrupcií, zatiaľ na necelú tretinu počtu z roku 1990.
Na západe boli interrupčné zákony liberalizované až v 80.rokoch, teda už v čase, keď sa ženy naučili používať modernú antikoncepciu. Preto počet interrupcií nedosiahol nikdy takých hodnôt ako na Východe. Súvislosti sú však viditeľné aj tu. Vždy, keď z akýchkoľvek dôvodov stúplo dočasne užívanie bariérových metód antikoncepcie, ktoré sú menej spoľahlivé (následkom propagácie „bezpečného sexu“ alebo následkom obáv z vedľajších účinkov antikoncepcie), bolo to sprevádzané vzostupom počtu interrupcií.
Či chceme alebo nechceme, moderná antikoncepcia zostáva jedinou známou cestou, ktorá je v redukcii počtu interrupcií úspešná. Reštrikcia interrupcií nie je alternatívou, pretože počet umelých prerušení tehotenstva neznižuje, len ich presúva do ilegality so všetkými zdravotnými, sociálnymi a právnym dôsledky.

Antikoncepcia a cirkev

Katolícka cirkev nie je proti antikoncepcii, ale preferuje sexuálnu abstinenciu a pripúšťa používanie iba jedinej antikoncepčné metódy a síce periodickej abstinencie. Na tom nič nezmenilo ani to, že v roku 1965 Pavol VI. poveril štúdiom antikoncepcie mimoriadnu Pontifikálnu komisiu. Väčšina členov komisie odporučila zmenu cirkevného učenia v zmysle súhlasu s niektorými metódami modernej antikoncepcie, Pavol VI. to však neakceptoval a namiesto toho vydal encykliku Humanae Vitae, ktorá jednoznačne potvrdila periodickú abstinenciu ako jedinú možnú antikoncepčné praktiku. Tento postoj potvrdil Ján Pavol II. v inštrukcii Familiaris consortio v roku 1981.
Možno ťažko niečo namietať proti tomu, že katolícka cirkev preferuje jednu z metód ochrany pred nežiaducim otehotnením, ak učí pravidlám tejto metódy a vychováva k ich dodržiavaniu. Praktické výsledky však nie sú dobré, reálna spoľahlivosť periodickej abstinencie je veľmi vzdialená teoretickej spoľahlivosti; dôkaz, že len málo prevádzkovateľov tohto postupu je schopných alebo ochotných jeho pravidlá dodržať.
Pozícia katolíckej cirkvi sa stáva odsúdeniahodná tam, kde dehonestuje ostatné antikoncepčné techniky za použitia argumentov, ktoré možno označiť len ako lož. Tvrdenie, že moderné antikoncepčné metódy vyvolávajú potrat, alebo vypisovanie vymyslených zdravie ohrozujúcich rizík sa stále vyskytujú a dostávajú sa aj do tlačovín ovplyvňujúcich laickú populáciu. Pozícia amerického teológa, ktorý hovorí: „Musíme sa oslobodiť od dvoch príšerných klamov moderného sveta: 1. že antikoncepcia je riešením potratov; 2. že sexuálna výchova bez zreteľa k hodnotám môže zmenšiť počet potratov alebo im zabrániť“ vedie vo svojich dôsledkoch k nárastu práve toho konania, ktorému chcel zabrániť.
Postoje nekatolíckych cirkví k antikoncepcii sú liberálnejšie a moderné metódy antikoncepcie zvyčajne pripúšťajú.

Antikoncepcia a lekár

Regulácia reprodukcie je, ako všetko, čo sa týka sexuality, zaťažená početnými viac či menej nevedomými konfliktami a problémami. Všetci sme tak či onak ovplyvnení dvoma tisícročiami kresťanstva. Všetci máme Superego, čo sú vlastne internalizované zákazy, ktorým nás učili rodičia. Všetci máme sklon podliehať magickému myslenia a tzv. „skúsenostiam“. Lekár však má byť vyškolený tak, aby sa bol schopný od týchto vplyvov v čo najväčšej miere odpútať a naplniť tak príkaz zákona, totiž postupovať lege artis, t.j. podľa poznatkov a názorov súčasnej lekárskej vedy.
Je nutné si priznať, že práve v oblasti antikoncepcie sa tak nie vždy deje. Odporúčania lekárov, predovšetkým (ale nielen, bohužiaľ) negynekológov, sú často ovplyvnené skôr ich „presvedčením“, „názorom“, „skúsenosťami“ alebo ideológiou ako ich znalosťami vedeckej medicíny. Dokonca i v učebniciach sú bežne uvádzané údaje, ktoré sú zastarané, prekonané, nesprávne. To pokladám za problém nielen odborný, ale aj etický. Lekár je – domnievam sa – povinný poskytnúť žene fakticky správne informácie a z nich vyplývajúce odporúčania; a ak je jeho osobný názor s tým v rozpore, mal by ho prezentovať na vedeckých konferenciách, a až po tom, čo bude prijatý odbornou verejnosťou, ho predkladať svojim klientkam.
Antikoncepcia prerástla v samostatný odbor, prelína však ostatné odbory natoľko, že nezostáva, než aby sa každý lekár zoznámil aspoň s jej princípmi; inak riskuje poškodenie svojich pacientok, či už v dôsledku komplikácií v podobe nechcených gravidít alebo v dôsledku komplikácií vzniknutých z interferencie použitej antikoncepčnej metódy a konkrétnych zdravotných problémov ženy.

Právna problematika antikoncepcie

Aj keď antikoncepcie nesleduje liečebný cieľ, dopadajú na ňu všeobecné ustanovenia o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z nich zásadná je požiadavka postupovať „v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami lekárskej vedy“, t.j. lege artis. Lekár je ďalej povinný informovať o spôsobe užívania, miere spoľahlivosti a možných komplikáciách, je však povinný informovať o nich správne. Uznáva sa, že žena má právo na poskytnutie antikoncepcie, ak je to v súlade s postupom lege artis. Ak by lekár odmietol alebo kontraindikoval antikoncepciu na základe svojich osobných postojov, dopúšťal by sa postupu non lege artis a teda porušenia zákona.
Antikoncepcia predstavuje zdravotný výkon, o ktorom rozhoduje iba sama žena, a ktorý pochopiteľne podlieha povinnej mlčanlivosti (takže aj napr. manžela alebo rodiča možno informovať len s jej súhlasom).
Zložitejšie môže byť situácia u neplnoletých dievčat. Všeobecne sa uznáva, že súhlas s predpisom antikoncepcie môže vyjadriť aj sama maloletá. Komplikovaná a právne nejasná je len situácia, keď rodičia neplnoletého dievčatá žiadajú informáciu, či ich dcéra užíva antikoncepciu. Aj keď ide o prípad skôr umelo vykonštruovaný ako reálny (rodičia by museli poznať gynekológa, ktorý antikoncepciu predpísal, a toho môžu poznať len od dievčaťa samotného), právnická literatúra pripúšťa oba výklady (t.j. informáciu poskytnúť alebo odmietnuť z poukazom na povinnú mlčanlivosť), podľa individuálneho posúdenia lekára.
Veľmi komplikovaný je prípad, keď so žiadosťou o antikoncepciu prichádza dievča mladšie ako 15 rokov. Problém spočíva v tom, že trestný zákon pozná špeciálnu skutkovú podstatu trestného činu „neprekazenia trestného činu“, ktorého sa dopustí i ten, kto neprekazí prípravu alebo páchanie trestného činu pohlavného zneužívania. Lekár, ktorý predpíše antikoncepciu dievčaťu mladšiemu ako 15 rokov, sa tak dostáva do právne veľmi chúlostivého postavenia. Na druhej strane je jasné, že keď také dievča súloží, je určite lepšie, keď je aspoň antikoncepčné zaistená. Niektorí gynekológovia hľadajú cesty, ako jej antikoncepciu poskytnúť, a ak sa lekár iného odboru dozvie, že takáto dievča antikoncepciu užíva, mal by svojho kolegu podporiť.
Pokiaľ sa týka žien zbavených svojprávnosti, dáva súhlas s antikoncepciou súdom ustanovený opatrovník. Ak ide o ženu s duševnou poruchou, ktorá nie je zbavená svojprávnosti a kde o antikoncepcii žiada rodina, bude záležať na individuálnom posúdení lekára.
Ak spôsobí antikoncepciou škodu, postupuje sa podľa všeobecných zásad ako pri iných úkonoch liečebnej preventívnej starostlivosti. Lekár sám zodpovedá za škodu vzniknutú v dôsledku postupu non lege artis.
Zodpovednosť lekára alebo výrobcu za zlyhanie antikoncepcie uplatniť nemožno, narodené dieťa nie je možné pokladať za škodu. Nemožno uplatniť ani úhradu nákladov na interrupciu (zlyhanie dlhodobých metód antikoncepcie, ako sú vnútromaternicové telieska, sa uznáva ako zdravotný dôvod na interrupciu, ktorá je potom zadarmo; pri užívaní tabliet nemôže žena preukázať, že k zlyhaniu nedošlo následkom jej chyby).