Pohlavní styk patrí medzi najprirodzenejšie a najpríjemnejšie zážitky v živote. Môže však byť aj zdrojom biedy, utrpenia, dokonca i smrti. Mnohé nebezpečné ochorenia sa šíria práve pohlavným stykom. Toto je obzvlášť znepokojujúce, keďže pomocou vhodných opatrení je ľahké týmto chorobám predísť. Proti jednej z nich sa dá očkovať (hepatitída B), proti iným stačí „bezpečné“ sexuálne správanie. Niektorí ľudia sú schopní ostať sexuálne zdržanliví a tak sa vyhnúť všetkým rizikám. Iní žijú vo vzťahu len s jediným partnerom. Napriek tomu však môže ich partner mať iné sexuálne kontakty. Mnoho žien a mužov nie sú ani abstinenti, ani nemali len jediného partnera. V takýchto prípadoch je nutné dbať na zásady „bezpečného sexu“, alebo aspoň dôsledne a správne používať kondóm, ktorý poskytuje ochranu.
Z rôznych dôvodov veľa sexuálne aktívnych jedincov nevyužíva akúkoľvek ochranu. Niektorí z nich majú osobné zábrany, ale môžu to byť i objektívne prekážky - chýba informovanosť o pohlavne prenosných chorobách a ich prevencii, iní sa nemôžu nechať otestovať a získať tak adekvátnu lekársku starostlivosť. Pre ďalších sú kondómy buď príliš drahé, alebo je ich ťažké získať. A v neposlednom rade, v niektorých spoločnostiach ženy stále nedokážu ochrániť sami seba, ak muži odmietajú spolupracovať. Preto sú pohlavne prenosné choroby nie len zdravotný, ale aj sociálny a kultúrny problém.
Kontagiózne moluskum tzv. kožné bradavice sa tiež zaraďujú medzi pohlavne prenosné ochorenia, pretože najčastejšie postihujú genitálie. Získať tento vírus, ktorý vyvolávala kožné ochorenie , môžete nie len pohlavným stykom, ale aj akýkoľvek iným intímnym dotykom tela s infikovanou osobou. Pôvodcom kontagiózneho moluska je vírus proxivirus mollusci, ktorý je pôvodcom ochorenia pravých kiahní, alebo vírus molluscum contagiosum (MCV). Poznáme až 4 typy MCV vírusu. Prvý a druhý typ napáda najčastejšie dospelých jedincov a tie ostatné môžu vyvolávať ochorenie aj u detí. Preto oblasť výskytu bradavíc nemusí byť len v oblasti a na genitáliách, ale aj na rukách, nohách a kdekoľvek na tele. Inkubačná doba tejto infekčnej, pohlavne prenosnej choroby sa nedá presne popísať. Názory jednotlivých literatúr sa rôznia. Uvádza sa od 1 týždňa až do 3 – 6 mesiacoch od preniknutia nákazy do organizmu. Je to pomerne veľké časové rozpätie.
Príznaky: Táto infekčná, pohlavne prenosná choroba sa tiež radí medzi nezhubné, kožné ochorenie. Jeden z jej hlavných príznakov sú drobné ružovo – biele, voskovité výrastky s malou preliačinou uprostred. U dospelých ľudí, ktorí sa vírusom nakazia najčastejšie pri pohlavnom styku, sa objavujú na genitáliách, zadku, vnútornej strane stehien a dolnej časti brucha. Infekcia okrem týchto drobných bradavíc nemá žiadne iné syptómy.
Diagnostika: kontagiózne moluskum má typické príznaky, stanovenie diagnózy nie je náročné. Občas, hlavne v akútnom včasnom štádiu sa tieto bradavice môžu zameniť napríklad za kondylómy. Lekár vám poprípade môže odobrať vzorku buniek z bradavíc, ktorú potom vyšetrí pod mikroskopom, aby sa o pôvode ochorenie utvrdil. Iná ďalšia diagnostika nie je nutná.
Liečba: Vírus v bradaviciach sa dá zničiť teplom (pálenie elektrickým prúdom), chladom (kryochirurgia) alebo chemikáliami (kyselina salicylová). Všetky zo spomínaných procedúr môže infikovaný človek absolvovať ambulantne, teda nie je nutná hospitalizácia. Nie sú to bolestivé procedúry, možu však spôsobovať mierne pichanie. Niekedy sa stáva, že po 2. až 3. týždňoch sa bradavice objavia znova, teda je vhodné celú liečebnú procedúru zopakovať.
Voš ohanbia, phtirius pubis, filcky alebo pedikulóza je označenie tej istej pohlavne prenosnej choroby. Výskyt tejto sexuálne prenosnej choroby je síce celosvetový, ale v našich zemepisných šírkach nie veľmi rozšírený. Voš ohanbia alebo lonová voš sa prenáša z človeka na človeka veľmi blízkym telesným kontaktom. Najviac sa publikuje prenos pohlavným stykom, ale možný je aj prenos iným spôsobom. Filcky môžete získať napríklad na chatách z posteľnej bielizne, matraci, pri použití záchoda tesne po osobe, ktorá voš ohanbia má. Voš ohanbia je malý cudzopasný živočích, ktorý nevydrží bez hostiteľa viac než 24 hodín. Je veľký asi ako špendlíková hlavička. Voľným okom je však viditeľný. Viditeľné sú však aj jeho vajíčka – hnidy. Pohlavne zrelá voš dokáže sa svoj krátky trojtýždňový život naklásť až 20 – 30 vajíčok. Z vajíčok sa v priebehu krátkych 6. až 9. dní liahnu pohlavne nezrelé vši. Ako iste už z názvu je celkom jasné, že voš ohanbia osídľuje pubické ochlpenie človeka. Môže sa však vyskytovať aj na iných ochlpených častiach teľa ako napríklad v podpazuší, na hrudi (u mužov) a dokonca aj v obočí.
Príznaky: Voš ohanbia svojou prítomnosťou dotyčnému spôsobuje úporné svrbenie a podráždenie v pubickej oblasti. Voš sa živí krvou hostiteľa a po jeho uštipnutí na danom mieste možno pozorovať niekoľko centimetrové namodrasté vyrážky (macula coerulea). Na spodnej bielizni môžu ostávať hrdzavé fľaky, ktoré pochádzajú z exkrementov vší, alebo z malých poranení kože, ktoré vši svojím pohryznutím spôsobujú. Keď je voš plne napitá krvou a náhodou ju človek pukne, tak sa pochopiteľne objaví na spodnej bielizne krvavá škvrna.
Diagnóza: Voš ohanbia je viditeľná voľným okom, takže už pohľadom lekár stanový diagnózu. Pri stanovení diagnózy je dôležité ohraničiť oblasť napadnutia, pretože voš ohanbia nemusí byť len v pubickom ochlpení.Voš ohanbia sa nedá z ochlpenia odstrániť umytím alebo zoškrabaním. Svojimi nožičkami s úchytkami sa pevne drží chlpu.
Liečba: používajú sa šampóny na odvšivavenie, ktoré dostať voľne kúpiť v lekárni. Šampón alebo mlieko na to určený sa aplikuje na postihnuté miesta a nechá sa pôsobiť po dobu 12 hodín, alebo ako je odporúčané na obale konkrétneho prípravku. Po uplynutí doby pôsobenia prípravku saopláchne vodou. Ak symptómy pokračujú, je za potreby celú procedúru zopakovať. Vhodné je, keď sa liečia všetci členovia domácnosti a posteľná alebo spodná bielizeň sa operie v teplote vyššej ako 70°C.Lekár vám môže predpísať antihistamín. Je to masť, ktorá zmierňuje následky poštípania, teda svrbenie.
Genitálny herpes, herpes genitalis patrí medzi vysoko nákazlivé, vírusové, sexuálne prenosné ochorenie. Výskyt genitálneho herpesu je celosvetový. V Európe je to 7 až 28% populácie, ktorá trpí na toto pohlavne prenosné ochorenie. Pôvodcom genitálneho herpesu je vírus Herpes simplex. Existuje osem subtypov vírusu herpes simplex, ale len dva z nich sú schopné vyvolať toto ochorenie. Herpes simplex typu 1 (HSV I) najčastejšie vyvoláva výsev okolo úst a na perách, veľmi ojedinele môže spôsobiť problém v oblasti genitálií a konečníka. Herpes simplex typu 2 (HSV II), ten je pôvodcom genitálneho herpesu (oparu) a aj v okolí konečníka, ale nezapríčiňuje vznik oparu na perách a v okolí úst. Herpes vírus sa prenáša len priamym kontaktom pokožky s postihnutým miestom, aj keď infikovaný človek nemal práve prítomný výsev. U ženy sa laboratórnym testom dá preukázať prítomnosť tohto vírusu, aj keď nemá prítomné vyrážky. Ak sa vyrážky objavia vtedy sa choroba stáva veľmi infekčnou, a napríklad človek s oparom na ústach pri orálnom styku, môže vírusom nakaziť genitálie svojho partnera. Preto sa odporúča vyhýbanie sa pohlavného styku v čase výsevu. U ženy, ktorá sa infikovala herpes vírusom počas tehotenstva po prvýkrát, alebo ním trpela ešte pred otehotnením, mala by túto skutočnosť oznámiť svojmu lekárovi. V oboch prípadoch existuje riziko prenosu hespes vírusu na dieťa počas pôrodu. Pri akútnom výseve herpesu, je primárne volený cisársky rez (operačné ukončenie tehotenstva), aby sa zabránilo infikovaniu novorodenca. Ak žena na herpes v minulosti trpela a v čase pôrodu nemá prítomné vyrážky, môže rodiť spontánne, teda vaginálnou cestou. Zákernosť herpes vírusu spočíva v tom, že sa ukrýva v nervových bunkách tela, kde ho imunitný systém nevie odhaliť. Herpes vírus je tak pre imunitný systém človeka neviditeľný. Herpes je nevyliečiteľné ochorenie a u mnohých ľudí sa objavuje periodicky. Často sa objavuje v období, keď človek prekonal nejakú chorobu (chrípku, nádorové ochorenie atď.). Aktivovať ho môže aj stres a podráždenie v oblasti jeho najväčšieho výskytu, u žien menštruácia, horúčka alebo opaľovanie. U žien herpes vírus zvyšuje riziko vzniku rakoviny krčka maternice. Takisto aktívne štádium herpesu zvyšuje riziko nákazy HIV vírusom. Otvorené herpetické vyrážky sú výbornou vstupnou bránou pre preniknutie HIV do krvného obehu. Úplne sa vyhýbajte pohlavnému styku (análnemu, vaginálnemu alebo orálnemu), keď sa u vás alebo partnera objavia príznaky herpesu. Vždy s takouto osobou používajte kondóm (prezervatív) a nemilujte sa ani keď použijete kondómom, ak má partner výsev. Hrozí nákaza tých častí teľa, ktoré kondóm nepokrýva.
Príznaky genitálneho herpesu nemusia byť zo začiatku ochorenia až tak viditeľné. Obvykle po 2. až 10. dňoch od preniknutia nákazy do organizmu, sa objaví pálenie, svrbenie a bolesť v genitálnej oblasti, či oblasti okolo konečníka. U žien sa môže objaviť neobvyklý výtok z pošvy. V genitálnej oblasti, v okolí konečníka a zadku sa začínajú objavovať viacpočetné vyrážky, pľuzgieriky, ktoré svojou prítomnosťou vyvolávajú bolesť. Pohlavný styk sa stáva nepríjemný, pretože postihnutá osoba má oblasť genitálií veľmi citlivú. Často krát sa objavuje zdurenie priľahlých lymfatických uzlín. Infikovaný človek genitálnym herpesom pociťuje celkovú slabosť, môže byť prítomná zvýšená telesná teplota a bolestivosť svalov, či bolestivé močenie. Takýto človek sa cíti ako pred vypuknutím chrípky. Nepríjemné a bolestivé vyrážky u žien môžu byť len v pošve a na krčku maternice, kde nie sú vidieť a teda žena nemusí akútne štádium herpesu spozorovať včas. Obvykle po uplynutí 2. až 3. týždňoch prvotné príznaky genitálneho herpesu sú na ústupe a infekcia sa dostáva do pokojového štádia. U väčšiny sa však periodicky vracia, ale symptómy sú miernejšie. V akútnom štádiu, hlavne keď sa pľuzgieriky rozkladajú sú veľmi infekčné, preto sa vyhýbajte bližšiemu telesnému kontaktu s takouto osobou.
Prognóza: Genitálny herpes patrí medzi tie sexuálne prenosné ochorenia, ktoré sa bohužiaľ nedajú vyliečiť. Ak sa raz vírusom herpes simplex nakazíte, tak ostáva vo vašom tele po celý život. Je len otázka času v akých častých intervaloch sa ataky herpesu, respektíve oparu, čo herpes simplex spôsobuje, bude opakovať.
Diagnostika: pokiaľ je prítomný opar nie je náročná. Avšak lekár sa musí uistiť, že ide skutočne o vírus herpesu odobratím steru z vyrážky. Rovnako je možné urobiť serologické vyšetrenie na prítomnosť vírusu herpesu zo vzorky krvi. V tomto prípade musíme počítať s veľmi vysokou, skríženou reakcií medzi typom HSV I a HSV II. Tento spôsob diagnostiky nie je až taký spoľahlivý ako odobranie steru z vyrážky.
Liečba: Genitálny herpes ako každý iný herpes sa vyliečiť nedá. Počas výsevu sa na zmiernenie príznakov a urýchlenie hojenia používajú lieky (acyklovir) alebo vodička na potieranie vyrážok. Ak sú výsevy časté, lekár môže odporučiť denné užívanie dvoch až troch tabletiek acykloviru po dobu niekoľkých mesiacov, aby sa znížila frekvencia a rozsah výsevov. Je možné zakúpiť maste, utišujúce gély alebo olejčeky, ktoré vám zmiernia nepríjemné problémy, ktoré nepochybne herpes simplex spôsobuje.
Chlamýdiová infekcia je jednou z najznámejších, najrozšírenejších pohlavne prenosných ochorení. Je známy už od čias Faraónov, avšak až teraz za posledných 15. rokov sa klasifikuje ako sexuálne prenosná choroba. Pôvodcom chlamýdiovej infekcie je intracelulárna, gramnegatívna baktéria Chlamydia Trachomatis, ktorá vyvoláva infekcie v oblasti uro – genitálneho systému. Táto baktéria nie je schopná prežiť bez bunky hostiteľa, takže nákaza na verejných toaletách je takmer nemožná. Sú však známe prípady, kedy pacienti a infikovaní chlamýdiou trachomatis kategoricky odmietajú pohlavný styk, takže sa pripúšťa možnosť nákazy prostredníctvom použitia uteráka, vreckovky alebo spodnej bielizne bezprostredne po použití infikovanou osobou. Chlamýdiová infekcia je veľmi infekčná sexuálne prenosná choroby. Tehotná žena, ktorá má chlamýdiovú infekciu, môže počas pôrodu infikovať svoje dieťa . U novorodenca môže chlamýdia spôsobiť veľmi vážny zápal pľúc, ktorý môže viesť k dlhodobým respiračným problémom. Okrem toho je chlamýdia častou príčinou očných infekcií u novorodencov. Existuje vysoké (až 60%) riziko nákazy chlamydiou trachomatis pri nechránenom pohlavnom styku. Len pre porovnanie, šanca nakazenia HIV vírusom pri nechránenom pohlavnom styku je 0,3 až 0,6%. Z tohto je zrejmé, že šírenie chlamýdiovej infekcie je pomerne rýchle. Chlamýdiová infekcia, hlavne jej neliečená forma spôsobuje u oboch pohlaví, poruchy plodnosti. U žien je príčinou častých zápalov v malej panve. Neliečená chlamýdiová infekcia z pošvy prechádza cez maternicu na vajcovody až k vaječníkom, odkiaľ sa veľmi ľahko dostáva do dutiny brušnej a spôsobuje vznik zrastov. U mužov chlamýdia vyvoláva infekciu močových ciest, poškodzuje spermie. Ovplyvňuje ich množstvo a predovšetkým kvalitu , čo často vedie k neplodnosti muža. Spermie napadnuté chlamýdiou sú až 3 krát viac poškodené ako spermie zdravého muža.
Príznaky: Chlamýdiová infekcia ako jedna z najčastejšiepohlavne prenosných ochorení súčasnosti nemá výrazné príznaky, ktorými by na seba upozornila. Práve táto skutočnosť spôsobuje, že chlamýdiová infekcia ostáva neliečená a spôsobuje v budúcnosti napríklad poruchy plodnosti. Inkubačná doba chlamýdiovej infekcie je 1 až 3 týždne od preniknutia choroboplodných zárodkov do organizmu Obvykle u žien chlamýdia prebieha bez výrazných symptómov, ale u mužov sú príznaky zistené v začiatkoch ochorenia. U mužov sa chlamýdiová infekcia prejaví najčastejšie pocitom pálenia, rezania a bolesti pri močení. Muži často opisujú bolesti semenníkov a prostaty, nemožnosť sa úplne vymočiť. Môže sa objaviť aj číry výtok z penisu. Chlamýdiová infekcia môže spustiť tvorbu protilátok proti spermiám, čo neskôr ovplyvňuje tvorbu spermií, ich množstvo a kvalitu a nakoniec vedie až neplodnosti muža. U žien chlamýdie osídľujú endocervix. Prítomnosť baktérie chlamydie trachomatis spôsobuje hlienovitý výtok z pošvy a tiež podmieňuje časté zápaly v malej panve. Objaviť sa môžu problémy pri močení, a to pálenie a svrbenie. Infikované ženy sa sťažujú a časté krvácanie aj mimo periódy, bolesť pri pohlavnom styku a zníženie sexuálnej túžby, sú tiež častými príznakmi chlamýdiovej infekcie. Zákernosťou tejto pohlavne prenosnej choroby je to, že môže postupovať vyššie, a tak infikuje vajcovody a vaječníky. Môže sa takto dostať až do brušnej dutiny, kde spôsobuje zrasty. Chlamýdiová infekcia má na svedomí zúženie a nepriechodnosť vajcovodov, poruchy plodnosti ženy, spôsobuje samovoľné potraty alebo môže vyvolať predčasný pôrod. Asi 40% novorodencov matiek s chlamýdiou sa pôrodom nakazí a trpia zápalom očných spojiviek. Sú menšieho vzrastu, neprospievajú, pretože majú často aj zažívacie problémy, ku ktorým sa pridajú aj respiračné problémy. Diagnostika a liečba chlamýdiovej infekcie je náročnejšie z toho dôvodu, že vo väčšine prípadov prebieha skryto, bez väčších, viditeľných príznakov. V súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie pohlavne prenosné ochorenia. Neliečená chlamýdiová infekcie vedie k vážnym poruchám plodnosti u oboch pohlaví. Jej včasná diagnostika a cielená liečba je šancou na zabránenie týchto vážnych následkov chlamýdiovej infekcie.
Diagnostika chlamýdiovej infekcie nie je jednoduchá, pretože vo viacerých prípadoch sa nevyskytujú žiadne príznaky. Chlamýdia u ženy upozorní na seba hlavne tým, že žena sa opakovane vracia do ambulancie lekára s častými zápalmi v malej panve. Ak cielená liečba nezaberá na prítomný vaginálny výtok, lekár by mal myslieť na možnosť nákazy chlamýdiou, hlavne ak sa jedná o sexuálne aktívnu ženu. Najčastejšie na stanovenie diagnózy sa žene, ale aj mužovi, odoberie vzorka steru buď z uretry (hlavne u muža) alebo z pošvy (presnejšie povedané z cervixu, kde je najväčšie osídlenie baktérií). V špeciálnych pôdach sa odobraná vzorka steru transportuje na cielené vyšetrenie do laboratória. Ďalšou možnosťou diagnostiky chlamýdiovej infekcie je odobratie krvi. Serologickým testom z krvi sa dá preukázať prítomnosť protilátok proti chlamýdiám. Na trhu existujú aj jednorazové testy (podobné ako test na graviditu), ktorý je možné urobiť a následne vyhodnotiť už v ambulancii lekára. Tento test je však len kontrolný a pri negatívnom výsledku je vhodné odobrať aj kultiváciu, ak lekár alebo žena má podozrenie na prípadnú infekciu chlamýdiami.
Liečba: Chlamýdiová infekcia sa obyčajne lieči podávaním orálnych antibiotík. Pri akútnych stavoch, alebo ak infekcie napadla aj vajcovody, tak sa odporúča hospitalizácia a podávanie antibiotík intravenózne, teda do žily. Ak existuje pravdepodobnosť, že žena je tehotná a nakazila sa chlamýdiami, treba na to upozorniť lekára, aby zistil, či sa nejedná o mimomaternicové tehotenstvo a aby vám naordinoval lieky, ktoré neohrozia vývin plodu. Aj pri tejto sexuálne prenosnej chorobe sa musia liečiť obaja partneri súčasne a počas liečby je vhodné vyhnúť sa pohlavnému styku. Po dodržaní pokynov pri liečbe, by sa choroba nemala opakovať. Ak však sa chlamýdiová infekcia vráti, znamená to buď, že jeden z partnerov nedodržal liečbu ako mal, alebo, že mal pohlavný styk s inou osobou, ktorá chlamýdiami bola infikovaná.
Pohlavné choroby
