Motivácia antikoncepcie

Motivácia a rozhodnutie ženy je základným predpokladom na užívanie antikoncepcie. Určitá ambivalencia pri tomto rozhodovaní sa môže objaviť.
Na vedomej úrovni je hlavným dôvodom pre antikoncepciu strach z tehotenstva; hlavným dôvodom proti je obava z nežiaducich účinkov, vo väčšine prípadov však len predpokladaných a reálne neexistujúcich (napr. obava zo vzniku varixov pri užívaní kombinovanej hormonálnej antikoncepcie, obava z nárastu hmotnosti a pod.) . V našich pomeroch málo časté sú ideologické alebo etické dôvody proti užívaniu antikoncepcie. Keď sa už objavia, ovplyvňujú skôr rozhodnutie o výbere konkrétnej antikoncepčnej metódy.
Rozhodovanie ženy však ovplyvňujú aj nevedomé mechanizmy. Tu pôsobí proti antikoncepcii napr. ambivalentný postoj k tehotenstvu. fatalizmus, kancerofóbia, farmakofóbia, v neposlednom rade rôzne nevedomé konflikty vo vzťahu k sexu a antikoncepcii ako takej atď. .
Významnú úlohu v rozhodovaní o antikoncepcii má okolie ženy. Ďalej je to jej lekár – ak má sám nevyjasnené postoje k reprodukcii a antikoncepcii, prípadne nedisponuje dostatočným rozsahom vedomostí, môže zohrať veľmi negatívnu úlohu. Menej dôležitý je vplyv masmédií – korekciu ich katastrofických správ lekárom, ženy zvyčajne prijímajú. Úloha manžela, predtým zdôraznená, ustupuje zdá sa skôr do pozadia.

Psychosomatické komplikácie antikoncepcie

Zavedenie spoľahlivej antikoncepcie predstavuje pomerne razantný zásah do bio – psycho -sociálnej rovnováhy ženy alebo celého páru a to sa môže prejaviť rôznymi psychickými alebo psychosomatickými príznakmi.
Všeobecne môžu antikoncepčné metódy spôsobiť psychické alebo psychosomatické komplikácie tromi mechanizmami: svojím priamym farmakologickým účinkom (zriedkavo, napríklad vplyv gestagénov na depresiu), aktiváciou nevedomých intrapsychických konfliktov či problémov (najčastejšie, avšak v klinickej praxi zvyčajne ťažko preukázateľných), nepriamo ovplyvnením správania partnera. Pre psychosomatické ťažkosti spojené s antikoncepciou je charakteristické, že sa objavia čoskoro po začatí antikoncepcie, napr. už po požití prvej tablety.
S postupujúcim rozšírením moderných antikoncepčných metód psychosomatických komplikácií antikoncepcie ubúda, spoľahlivá ochrana pred nežiaducim otehotnením sa stáva bežnou súčasťou životného štýlu mnohých žien.
Priaznivé psychosomatické účinky antikoncepcie

Okrem odstránenia strachu z tehotnosti sa nezriedka pozoruje zlepšenie emócií a sexuality. Priamy je farmakologický efekt hormonálnej antikoncepcie na určité ťažkosti s psychosomatickou zložkou, ako je kongestívna pelipatia, dysmenorea, ovulačná bolesť, predmenštruačný syndróm a pod .

Laické znalosti o antikoncepcii

Pre rozhodnutie o antikoncepcii je dôležitá znalosť antikoncepčných metód, ich výhod a nevýhod. Povery tradované v laickej verejnosti sú pre odborníka až neuveriteľné – lekár ich zvyčajne nepredpokladá a preto ani nekoriguje, žena sa nepýta, pretože je to predsa „všeobecne známe“. Uvediem len stručne najčastejšie z nich:
– po antikoncepcii sa priberá
– antikoncepcia spôsobuje nádory
– antikoncepcia spôsobuje varixy
– musia sa kontrolovať pečeňové testy
– antikoncepcia sa po nejakej dobe musí vždy na čas prerušiť, „aby si telo oddýchlo“
– antikoncepcia sa musí vysadiť niekoľko mesiacov pred otehotnením, „aby sa telo očistilo“
– nemenštruovať je nebezpečné, menštruácia „telo očisťuje“
– antikoncepcia môže ohroziť ďalšiu plodnosť ženy
– vnútromaternicové telieska spôsobujú zápal
– hormonálna antikoncepcia je asi tak spoľahlivá ako kondóm
– problémy, ktoré mám, súvisia výlučne s antikoncepciou (ťažkosti dosadí podľa vlastnej fantázie)

Pearlov index

Spoľahlivosť antikoncepčných metód sa udáva Pearlovým indexom, čo je počet tehotenstiev na 100 žien počas ročnej expozície.  Hodnota Pearlova indexu u väčšiny antikoncepčných metód klesá s dĺžkou užívania metódy (nie lineárne, pokles je najvyšší v prvom roku). Je potrebné rozlišovať Pearlov index pri teoreticky bezchybnom užívaní, Pearlov index u motivovaných žien s dobrou compliance a Pearlov index v bežnej populácii. Rozdiel medzi „zlyhaním metódy“ a „zlyhaním užívateľky“ môže byť aj desaťnásobný, ako je tomu u periodickej abstinencie. Hodnotu Pearlova indexu pochopiteľne ovplyvňuje prirodzená plodnosť ženy (klesá napr. s vekom), plodnosť partnera a počet pohlavných stykov, prípadne aj skutočné vylúčenie iných antikoncepčných prostriedkov (napr. prerušovanej súlože, sexuálnej abstinencie v najplodnejšie dni uprostred cyklu atď.), používaných „pre istotu“ súčasne.
Vedľajšie účinky antikoncepcie

Komplikácie antikoncepcie

Problémy s odhadom počtu komplikácií u užívateliek antikoncepčných metód sú značné a lekárska veda tu eviduje už viacero zlyhaní (svojich, nie antikoncepcie). Snáď najväčšou aférou v tomto zmysle bol až doteraz údajný vzťah medzi vnútromaternicovým telieskom a panvovou zápalovou chorobou.
Štúdie, ktoré skúmajú a uvádzajú výskyt konkrétnych komplikácií súvisiacich s antikoncepciou, narážajú na rad metodologických problémov.
a) Skoro bez výnimky sú retrospektívne, čo úplne vylučuje kontrolu intervenujúcich premenných. Skutočne seriózna vedecká medicína v skutočnosti výsledky retrospektívnych štúdií neprijíma – v oblasti antikoncepcie však iné takmer nemáme. Najlepšie retrospektívne štúdie sa snažia sledovať aspoň tie intervenujúce premenné (t.j. tie vlastnosti, ktorými sa skupina užívateliek a neužívateliek medzi sebou líšia okrem toho, že užívajú alebo neužívajú antikoncepciu), o ktorých sa medzitým dokázalo, že majú význam a že užívateľky sa v nich líšia (napr. počet sexuálnych partnerov, vek ženy, fajčenie a pod.). Zostáva však nekonečné množstvo ďalších faktorov, ktoré by mohli mať vzťah a ktoré sa ustrážiť v retrospektívnom projekte nedá (napr.: lety lietadlom, povolania, pitný režim, opaľovanie, alkohol, diéta, hmotnosť, jogging, psychický stres, vek prvého tehotenstva). Modelovým príkladom takéhoto opomenutia nenápadnej intervenujúcej premennej je doložený vzťah medzi užívaním kombinovanej hormonálnej antikoncepcie a vyšším výskytom melanoblastómu, ktorý súvisí s tým, že ženy užívajúce antikoncepciu sa viac opaľujú než ženy bez antikoncepcie.
b) K charakteristike retrospektívnych štúdií patria problémy s diagnózou komplikácie, ktorej kritériá už z princípu retrospektívnej štúdie nie sú a nemôžu byť vopred jasne definované. Hneď ako sa objavia prvé správy o nejakom zdravotnom probléme v súvislosti s antikoncepciou, táto choroba je razom diagnostikovaná častejšie, alebo dokonca takmer výhradne u žien s touto metódou antikoncepcie. Ako príklad môže poslúžiť údajný vzťah vnútromaternicového telieska a aktinomykózy.
c) Vývoj antikoncepčných metód je pomerne prevratný, vnútromaternicové telieska sa zmenšujú, pridal sa medený drôtik, neskôr progestin, zloženie kombinovaných tabletiek sa mení dramaticky. Retrospektívne štúdie, najmä ak sledujú riziko nejakých komplikácií u bývalých užívateliek, sledujú vplyv prípravku, ktorý už nie je na trhu. Sem patrí napr. vzťah hepatocelulárneho karcinómu a piluliek, vždy stále pripomínané, aj keď sa týkal len prípravkov s vysokými dávkami menstranolu, ktoré sa už skoro tridsať rokov nevyrábajú.
d) Populárna literatúra, ale aj autori odborných prehľadných publikácií, majú tendenciu komplikácie preceňovať. V dennej tlači, ktorá žije zo senzácie chtivých laických čitateľov, to nie je žiadne prekvapenie. Ale aj autori odborných publikácií majú sklon opisovať komplikácie antikoncepcie jeden od druhého, bez toho aby spomenuli metodologickú problematiku pôvodnej práce, ktorá na komplikáciu upozornila, dokonca aj keď pôvodný autor si bol vedomý jej limitov. Ako príklad môže poslúžiť vzťah migrény a kombinovanej hormonálnej antikoncepcie, špekulácie opisované z článku do článku, hoci jediná seriózna prospektívna štúdia žiadny vzťah nenašla.
e) Bežným skratom sú generalizácie, ktoré zabúdajú zahrnúť aj priaznivé účinky antikoncepcie. Kombinovaná pilulka zvyšuje riziko karcinómu prsníka a melanoblastomu (čo navyše nie je zrejmá pravda) ergo kombinovaná pilulka zvyšuje výskyt nádorov – že kombinovaná pilulka veľmi výrazne výskyt zhubných nádorov naopak znižuje (karcinóm endometria, vaječníkov a čreva), to sa už opomína.

„Všeobecné riziko“ užívateliek antikoncepcie

Zdravotné riziká antikoncepčných metód nie sú nulové, ako nie sú nulové zdravotné riziká akejkoľvek ľudskej činnosti. Ľudský život je však komplexnejší a nie je obmedzený na antikoncepciu, ktorej rizika treba hodnotiť v celom kontexte bio-psycho-sociálnej jednotky Homo sapiens.

Riziko súlože

Pohlavný styk sám má početné zdravotné riziká, medzi ktoré patria aj život ohrozujúce stavy (infekcia HIV, karcinóm krčka maternice), závažné choroby liečiteľné (syfilis) aj neliečiteľné (herpes genitalis), trvalé ohrozenia fertility (Chlamydia trachomatis), akútne stavy vyžadujúce okamžité lekárske ošetrenie (ruptúra cysty, ruptúra pošvy, fraktúra penisu), psychické traumy s celoživotnými vplyvmi atď. Nie je jediná práca, ktorá by sa pokúsila tieto riziká – pohlavnému aktu vlastné – porovnať s rizikami jednotlivých antikoncepčných metód, vrátane modifikácie týchto rizík antikoncepciou, ktorá nemusí byť na prvý pohľad nápadná (napr. výrazný ochranný vplyv kombinovanej antikoncepcie na riziko pohlavne prenosných panvových zápalových chorôb ).

Riziko tehotenstva

Najzávažnejším rizikom súlože je však gravidita. Tehotenstvo je zo svojej podstaty sprevádzané početnými zdravie komplikujúcimi stavmi, ktoré vyžadujú intenzívnu liečbu – ak sú ženy ponechané samé na seba, počíta sa materská úmrtnosť na percenta (!). Ale aj pri špičkovej lekárskej starostlivosti umiera v SR ročne cca 10 žien v súvislosti s materstvom. K tomu pristupuje pôrodnícka operatíva a jej komplikácie (20% pôrodov končí cisárskym rezom – spočítajtme anesteziologické komplikácie, hysterektómia pre operačné komplikácie, pooperačné infekcie, rozpad operačnej rany, pooperačné anémie, následné sterility atď.), poranenia rodidiel, ktoré môžu byť devastujúce, diseminovaná intravaskulárna koagulácia, tromboembolické príhody atď., až k „banalitám“ (myslím z hľadiska ohrozenia života), ako je tehotenské vracanie alebo popôrodné depresie, ktorých výskyt v súvislosti s tehotenstvom sa počíta na desiatky percent.
Možno namietnuť, že tehotenstvo je normálnou súčasťou života, avšak lekár stojí nezriedka pred chorou ženou, kde riziko gravidity, najmä neplánovanej, je neprimerane vysoké pre jej zdravotný stav. Práve tu sú rôzne moderné antikoncepčné metódy často „kontraindikované“, ale práve tieto ženy nutne potrebujú spoľahlivú antikoncepciu a zdravotné riziko ochrany pred otehotnením je vždy nutné zvažovať v pomere k zdravotnému riziku neplánovanej gravidity. Je žiaľ skutočnosťou, že špecialisti rôznych odborov si tento vzťah zďaleka nie vždy uvedomujú.
K tomu všetkému musíme ešte pripočítať problematiku interrupcií, ktorá síce nemá významný vplyv na zdravie ženy (riziko somatických i psychických komplikácií po interrupcii, nechcené gravidity v prvých dvoch mesiacoch tehotenstva sa blížia nule), predstavuje však závažnú otázku sociálnu a morálnu. Bolo dostatočne preukázané pomocou „prírodných experimentov“, organizovaných nerozumnými politikmi (obzvlášť inštruktívny je Ceaucescov experiment v socialistickom Rumunsku), že jediná cesta, ako znížiť počet umelých prerušení tehotenstva, je masové zavedenie moderných a spoľahlivých antikoncepčných metód. Samotná reštrikcia vedie len k presunu interrupcií zo zdravotníckych zariadení k anjelíčkárkam, s drastickým dopadom na životy a zdravie ženskej populácie.

Riziko bežných životných aktivít

Je tiež užitočné uvedomiť si riziko antikoncepcie a riziko iných ľudských činností. Na tento aspekt upozornil editoriál o fertilite and sterilite v roku 1987. Čísla tam uvádzané sa týkajú americkej populácie a vtedajších piluliek, ktorých riziko bolo vyššie ako dnes (prípravky s vysokou dávkou estrogénu a progestíny s reziduálnou androgénnou aktivitou zvyšujú riziko infarktu myokardu u starších fajčiarok) – avšak ako zaujímavosť niektoré z nich uvádzam (číslo znamená výskyt úmrtí na 100 tisíc za rok): úder bleskom – 0,05, cyklistika – 0,9, plávanie – 2,1, pády – 4,9, vražda – 10,2, samovražda – 12,0, dopravná nehoda – 19,6 (!); užívateľky piluliek: nefajčiarky do 25 rokov – 0,6, nefajčiarky 25-35 rokov – 1,6, fajčiarky do 25 rokov – 3,0, fajčiarky do 25-35 rokov – 10,2. Teda: Kto sa obáva negatívnych zdravotných účinkov antikoncepcie, mal by predovšetkým prestať jazdiť autom, riziko je pri najmenšom dvojnásobné.

Priaznivé vedľajšie účinky antikoncepcie

Stojí pred nami nutnosť posudzovať prípadné zdravotné riziká antikoncepcie s ich zdravotnými prínosmi.  Dnes najdiskutovanejšou komplikáciou antikoncepcie vôbec je vzťah kombinovanej antikoncepčnej tabletky a vyššieho rizika hlbokej žilovej trombózy a embólie. Z čísel, ktoré sú podrobnejšie rozpísané v príslušnej špeciálnej kapitole, môžeme vypočítať, že ak budú všetky slovenské ženy vo fertilnom veku používať kombinovanú antikoncepciu po celú dobu svojho fertilného života, t.j. od 15 do 45 rokov, zomrie ich na tromboembolickú príhodu v spojitosti s antikoncepciou asi 90. Avšak súčasne hormonálna antikoncepcia zachráni život 30 tisícom (!) z nich, len následkom poklesu výskytu karcinómu endometria a ovária (ostatné priaznivé zdravotné účinky, vrátane napr. kolorektálneho karcinómu vynechávame).

Vnútromaternicová antikoncepcia  (IUD – Intrauterine Device, IUS – Intrauterine System)
Myšlienka, že keď sa „niečo“ zavedie do maternice, malo by to zabrániť tehotenstvu, je veľmi stará. Vraj ju využívali už starí Gréci, ktorí do maternice zavádzali kovové pliešky. Arabi za týmto účelom zasúvali ťavám do maternice štrk.
Prehistória moderných snáh o niečo podobné pri vnútromaternicovej antikoncepcii začína na konci 19. storočia, kedy boli v Nemecku vyvinuté telieska, ktoré sa zavádzali na čapík maternice a cervikálnym kanálikom zasahovali až do maternice. Ďalším krokom bolo vnútromaternicové zavádzanie chirurgického šijacieho materiálu. Skutočné vnútromaternicové teliesko v dnešnom zmysle slova zaviedol v roku 1920 Gräfenberg. Vytvoril ho z „nemeckého striebra“, čo je zliatina medi, niklu a zinku. Autor príliš predbehol dobu a lekárska verejnosť myšlienku odmietla pre riziko zápalových komplikácií – vyskytli sa aj smrteľné prípady. (Autor predbehol dobu nielen vnútromaternicové antikoncepciou, ale aj objavom G-bodu, ktorý bol ženami a sexuológmi ocenený až v 80. rokoch.) Avšak v roku 1934 Japonci zaviedli Otov krúžok, čo bolo vlastne vylepšené Gräfenbergovo teliesko a počas II. svetovej vojny a po nej sa vnútromaternicové telieska bežne používali nielen v Japonsku, ale i v Izraeli.
V bývalej ČSSR má vnútromaternicová antikoncepcia veľkú tradíciu. Značka DANA (Dobrá A Neškodná Antikoncepcia) zľudovela tak, že sa stala bežným všeobecným označením pre všetky vnútromaternicové telieska vôbec.

Princíp metódy

Dnešné vnútromaternicové telieska sú vyrobené z plastickej hmoty, napríklad pôvodné americké telieska tvoril polyuretán, DANA bola vyrobená z kopolyméru etylénu s vinylacetátom. Väčšina súčasných teliesok má vlákno, ktoré vyčnieva do pošvy a uľahčuje extrakciu. Tvar teliesok je rôzny, všeobecne platí, že čím väčšia plocha telieska, tým väčšiu spoľahlivosť, ale tým horšia znášanlivosť. Inertné telieska sa vyrábajú v rôznych veľkostiach, o výbere rozhoduje gynekológ po zmeraní dutiny maternice.

Mechanizmus účinku

Základný mechanizmus účinku každého telieska je vyvolanie sterilného zápalu sliznice dutiny maternice. Dochádza k infiltrácii bielymi krvinkami. Rozpadové produkty bielych krviniek sú toxické pre väčšinu buniek vrátane spermií. Meď zosilňuje „zápalovú reakciu“ endometria a okrem toho má ďalšie účinky: inhibuje transport spermií v krčku maternice i v dutine maternice, spôsobuje dekapacitaciu spermií, ktoré strácajú schopnosť oplodnenia.
Vnútromaternicové telieska s meďou (event. iným kovom)

Nápad omotať teliesko medeným drôtikom pochádza od Zipera a vznikol koncom 60. rokov. Aj IUD s meďou môžu mať rôzny tvar, na Západe aj u nás sú obľúbené telieska v tvare T, u Aziatok sa môžeme stretnúť s guľatým telieskom. Ako historickú kuriozitu môžeme spomenúť neúspešnú snahu o vývoj pôvodných českých teliesok IUD DANA Cuprum, kde bola meď priamo v plastickej hmote – jej uvoľňovanie do dutiny maternice však bolo nedostatočné.
Okrem teliesok s meďou existujú aj telieska so striebrom a zlatom.  Obľúbené sú u imigrantiek z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Oproti telieskam s meďou nemajú žiadnu výhodu, sú však pochopiteľne primerane drahšie.

Vnútromaternicové telieska s progesterónom alebo gestagénom

Telieska s progesterónom alebo s levonorgestrelom sú v tvare T. U nás dostupné teliesko s norgestrelom (LNG-IUS) je Mirena. Teliesko obsahujúce progestín predstavuje vlastne kombináciu dvoch antikoncepčných metód a má dvojaký mechanizmus účinku. Jednak si zachováva všetky účinky IUD, ale môžeme ho pokladať aj za osobitnú formu gestagénnej antikoncepcie. Ako pri každej gestagénnej antikoncepčnej metóde má aj LNG-IUS predovšetkým vplyv na priestorové usporiadanie makromolekúl mukopolysacharidov cervikálneho hlienu – výsledkom je nepriepustnosť pre spermie. Hormonálne teliesko tiež ovplyvňuje funkciu vaječníkov. Predovulačný vrchol hladiny estradiolu síce nie je znížený, ale vzostup LH je menší a aj produkcia progesterónu v druhej polovici cyklu je nižšia, čo ukazuje na luteálnu insuficienciu. Maternicový prietok je znížený a predovšetkým dochádza k atrofii endometria. Narušená môže byť aj funkcia vajcovodov.

Zavedenie telieska

Pred zavedením vnútromaternicového telieska sa má vykonať preventívna onkologická prehliadka krčka maternice, ak nebola vykonaná v nedávnej dobe.
Je obvyklé zavádzať teliesko koncom menštruačného krvácania. Dôvodom je jednak to, že pri menštruácii je hrdlo maternice priechodnejšie, jednak to, že sa tým vylúči riziko zahniezdenej tehotnosti. Nie je však zásadný dôvod, prečo by sa teliesko nemohlo zaviesť kedykoľvek inokedy a napr. americké pramene odporúčajú zavádzať teliesko v čase ovulácie (keď je hrdlo najviac pootvorené). Teliesko je možné zaviesť aj bezprostredne po potrate alebo po interrupcii a v zásade aj po pôrode; v poslednom prípadne je však lepšie odložiť inzerciu o 4-6 týždňov, pretože v tejto dobe klesá riziko perforácie a vypudenia.
Vlastné zavedenie telieska sa zvyčajne vykonáva bez anestézie. Len výnimočne, pri úzkom hrdle, možno zvážiť paracervikálny blok alebo, úplne výnimočne, celkovú anestézu. Američania aplikujú pred zavedením 20% lidokaín do hrdla alebo podávajú hodinu pred zavedením nesteroidné antiflogistikum. U nás sa tieto postupy nedomestikovali.
Pri vlastnom zavedení sa po dezinfekcii uchopí čapík jednozubými kliešťami. Maternica sa zvyčajne sonduje a pri tom sa zmeria jej dĺžka. Po tej sa zavedie špeciálny zavádzač obsahujúce teliesko a to sa inzeruje čo najbližšie k vrcholu maternice. Vlákno vyčnievajúce do pošvy sa odstrihne a skráti.
Po zavedení je vhodné (nie však povinné) skontrolovať ultrazvukom umiestnenie telieska v maternici – priečne ramienko nesmie byť viac ako 2 cm od fundu.
Najvýznamnejšou neskorou komplikáciou inzercie je zápal maternice, prípadne zápal vyšších partií genitálií. Preventívne opatrenia sú dvojaké. Mikrobiologické vyšetrenie pred inzerciou musí obsahovať – ​​ak má mať vôbec zmysel – vyšetrenie na kvapavku, chlamýdiovú infekciu a nešpecifickú vaginózu. Robí sa len u rizikových skupín žien. Rutinné vykonávanie MOP (mikrobiálneho obrazu pošvy) je skôr číry alibizmus a nemá praktický význam. Druhým možným preventívnym postupom je prevencia jednorazovou profylaktickou aplikáciou antibiotika, zvyčajne tetracyklínového alebo makrolidového radu. Nie je zhoda, či sú tieto opatrenia potrebné u všetkých žien (zrejme nie). Rozhodne sú však indikované u žien s rizikom endokarditídy, napríklad pri prolapse mitrálnej chlopne.

Ďalšie kontroly

Vhodná je kontrola uloženia telieska v maternici „po nejakej dobe“. Vo svetovej literatúre nepanuje jednota v tom, kedy sa má toto vyšetrenie vykonať. Tuzemské odporúčanie uvádza pri telieskach s meďou kontrolu po ďalšej menštruácii, u LNG-IUS kontrolu cca za 3 mesiace.  Ultrazvukové vyšetrenie sa nepokladá za potrebné.
Doba, po ktorú môže byť teliesko ponechané in situ, je rôzna u rôznych typov. Inertné telieska môžu byť v zásade ponechaná takmer neobmedzene dlho, extrakciu teliesok s meďou odporúča americká literatúra po 10 rokoch, hoci podľa nových prác účinok pretrváva ešte dlhšie. Telieska s levonorgestrelom sa extrahujú po 5 rokoch (na základe odporúčania výrobcu, aj tu je určitá „bezpečnostná rezerva“). České odporúčanie považuje za vhodné extrahovať teliesko po 5 rokoch z obáv zo zvýšeného rizika aktinomykózy pri dlhodobej inzercii. Po extrakcii IUD je možné v jednom sedení zaviesť teliesko nové. Nástup plodnosti po extrakcii telieska je okamžitý.

Spoľahlivosť metódy

U teliesok s meďou sa Pearlov index v prvom roku užívania udáva na asi na 0,7, potom klesá, takže priemerný Pearlov index je asi 0,2-0,3.
Telieska s levonorgestrelom sú spoľahlivejšie, Pearlov index je výrazne nižší ako 0,1.

Priaznivé vedľajšie zdravotné účinky

1. IUD s meďou

Teliesko s meďou nemá ďalšie prídavné priaznivé zdravotné účinky, ak tak ojedinelú, nepotvrdenú a ťažko vysvetliteľnú správu o zníženom výskyte karcinómu endometria.
Terapeuticky sa teliesko s meďou niekedy používa po vnútromaternicových operáciách pre infertilitu alebo pri infertilite (resekcia krčka septa, lýza vnútromaternicových adhézii pri Ashermanovom syndróme, enukleácii submukóznych myómov…), alebo aj po iných operáciách, pri ktorých operatér prenikol do dutiny maternice (metroplastiky pri uterus duplex , enukleácii veľkých intramurálnych myómov a podobne).

2. LNG-IUS

Gestagénny účinok LNG-IUS má viacero zdravotných efektov, ktoré môžu byť aj terapeuticky využité. Teliesko indukuje vznik slabej menštruácie až jej úplne vynechanie a možno ho veľmi účinne využiť v terapii nadmernej a častej menštruácie a dysfunkčného krvácania. Aj keď vedecké štúdie zatiaľ neexistujú, podľa logiky veci možno predpokladať ochranu pred rakovinou tela maternice – nakoniec terapeutický efekt na hyperpláziu endometria (vrátane atypickej hyperplázie endometria, čo je „pravá“ prekanceróza) bol preukázaný dostatočne. LNG-IUS možno tiež efektívne využiť v terapii bolestivej menštruácie. Vplyv progestínu na hlien čapíka maternice je v pozadí zníženého výskytu panvovej zápalovej choroby.
Teliesko s levonorgestrelom spôsobuje zrejme aj zmenšenie veľkosti myómov maternice. Okrem antikoncepcie možno tento typ telieska s výhodou použiť ako gestagénnu zložku hormonálnej substitúcie perimenopauzy a postmenopauzy.

Zdravotné riziká a kontraindikácie

Riziká spojené so zavedením telieska

a) kolaps

1. b) poranenie maternice
2. c) zápal maternice

Riziká súvisiace s telieskom in situ

1. a) poruchy menštruačného cyklu
   Teliesko s meďou zvyšuje menštruačné krvné straty, udáva sa, že asi o jednu tretinu. Ak je to príliš obťažujúce, možno predmenštruačne podávať inhibítory syntézy prostaglandínov. Rovnako sa môže zhoršiť dysmenorea, terapeuticky aj tu pomôžu rovnaké prípravky. LNG-IUS hormonálne teliesko naopak vedie k zoslabnutiu až úplnému zastaveniu krvácania. Bezprostredne po zavedení však zvyčajne nastáva slabé krvácanie z prieniku, ktoré viac menej trvalo obťažuje ženu po dobu v priemere 3 mesiacov, potom však mizne. Na túto úvodnú nepríjemnosť telieska s levonorgestrelom je ženu nutné pripraviť vopred.
   b) zápaly pošvy
   Občas sa objavujú správy o vyššom výskyte nešpecifickej vaginózy – iné správy to však popierajú. Rovnako obava zo zvýšeného výskytu rezistentných kmeňov Candida je málo podložená.
2. c) panvová zápalová choroba (PID)
   Problém sa týka len teliesok s meďou. Výskyt PID pri zavedenom hormonálnom teliesku je naopak znížený (následkom účinku levonorgestrelu na cervikálny hlien, ktorý je nepriepustný nielen pre spermie, ale i baktérie). Ak dôjde k rozvoju panvovej zápalovej choroby pri zavedenom IUD, potom je liečba obvyklá a teliesko sa extrahuje (odporúča sa odložiť extrakciu po dosiahnutí terapeutickej hladiny antibiotík). Ak ide však len o začínajúci alebo „suspektný“ zápal bez laboratórnej odozvy, možno skúsiť antibiotickú liečbu pri ponechaní IUD – v prípade, že však nedôjde k rýchlemu ústupu príznakov, je odstránenie telieska nutné.
   d) aktinomykóza

Absolútne riziko je extrémne nízke.  Je možné, že anaeróbne podmienky v nešpecifickom panvovom abscese sú priaznivé pre reprodukciu aktinomycét a takto sekundárne vzniká panvová aktinomykóza ako choroba. Presnejšia je však formulácia, že patogenéze tohto ochorenia nerozumieme.
e) mimomaternicové tehotenstvo (GEU)
Vzťah medzi nehormonálnym vnútromaternicovým telieskom a mimomaternicovom tehotenstvom je jedným z mýtov o IUD. IUD naopak veľmi významne znižuje riziko GEU. Avšak relatívne zastúpenie mimomaternicového zahniezdenia medzi všetkými graviditami pri IUD je vyššie než u žien bez antikoncepcie, uvádza sa (pre telieska s meďou), že asi 5-8% gravidít je mimomaternicových. Preto, ak dôjde u ženy so zavedeným telieskom k otehotneniu, je potrebná zvýšená opatrnosť a včasného vykonania ultrazvukového vyšetrenia vaginálnou sondou.

1. f) cervikálna dysplázia
   Vnútromaternicové telieska nijako nezvyšujú výskyt cervikálnej dysplázie (dokonca naopak, u žien so zavedeným telieskom je výskyt dysplázií nižší, čo súvisí s nižším počtom sexuálnych partnerov). V cytologickom hodnotenia v klasifikácii podľa Bethesda sú však častejšie popisované benígne reštitučné zmeny, čo súvisí s dráždením krčka maternice vláknom.
2. g) vaječníkové cysty
   Táto komplikácia sa týka iba LNG-IUS. Ako u každej inej gestagénnej antikoncepcie, aj tu je zvýšený výskyt folikulárnych cýst. Tieto cysty obyčajne nespôsobujú žiadne ťažkosti a nie sú dôvodom k žiadnej intervencii – miznú samovoľne. Ako u každej inej gestagénnej antikoncepcie aj tu platí, že najväčšie nebezpečenstvo týchto cýst spočíva v stretnutí s nevzdelaným lekárom, ktorý indikuje operáciu.
   i) systémové prejavy gestagénov
   Sú zriedkavé a zvyčajne po prvých troch mesiacoch samovoľne miznú. V literatúre sú zmienky o bolestiach hlavy, bolestivosti prsníkov, nutkaniu na zvracanie, akné, zmenách nálady.
   j) sexuálne problémy
   Výnimočne sa literatúra zmieňuje o bolestivom pohlavnom styku pri veľmi dlho zavedenom teliesku. Tu a tam sa stane, že sa partner sťažuje na nepríjemné pocity (rezania alebo pichanie) pri súloži, spôsobené vláknom telieska. Je to problém muža, nie telieska. Pomôže odstrihnutie vlákna – ženu je však potrebné poučiť, že vybratie IUD bude ťažšie.
   k) vypudenie, posunutie telieska

Úplné vypudenie je zriedkavé, vyskytuje sa častejšie v prvých mesiacoch po zavedení a môže sa prejaviť silnejším krvácaním a kŕčovitými bolesťami. Uvádza sa, že asi polovica žien si úplné vypudenie nevšimne. Častejšia je parciálna expulzia, kedy je teliesko vypudené do hrdla maternice.
Najčastejším a najbanálnejším prípadom dislokácie je „zmiznutie“ vlákna. To môže byť jednoducho stočené v endocervikálnom kanáliku. Potrebné je ultrazvukové vyšetrenie, ktoré väčšinou preukáže IUD v maternici – žiadne ďalšie opatrenia potom nie sú nutné.
l) riziká súvisiace s vybratím telieska
Za normálnych okolností je extrakcia bezproblémová, teliesko sa extrahuje za vyčnievajúce vlákno. Ak nie je vlákno viditeľné, je vhodné overiť najprv ultrazvukom, že teliesko je v maternici prítomné. K extrakcii teliesok s uzavretým tvarom (napr. DANA) bol skonštruovaný špeciálny háčik, extrakcia teliesok s otvoreným tvarom (T) môže byť ťažšia a záleží na skúsenosti gynekológa a trpezlivosti ženy. Najkomplikovanejšia môže byť situácia, kedy vlákno nie je viditeľné a žena nevie, aké teliesko má (môže sa stať u cudziniek z exotických krajín). V krajnom prípade možno extrakcii vykonať v narkóze, čo umožňuje väčšiu dilatáciu hrdla. Pri týchto ťažkých extrakciách môže dôjsť k poraneniu steny maternice, celkom výnimočne aj okolitých orgánov. Stáva sa to však úplne ojedinele. Nástup plodnosti po extrakcii telieska je okamžitý.

1. m) vnútromaternicové tehotnosť pri IUD in situ
   Predovšetkým je potrebné uviesť, že vnútromaternicová gravidita s IUD in situ sa považuje za zdravotnú indikáciu k interrupcii. Teliesko in situ nijako nepoškodzuje plod, nijako nezvyšuje výskyt vrodených chýb a pod. (je to pochopiteľné, teliesko je uložené vo vnútri dutiny maternice, zatiaľ čo plodové vajce sa vyvíja vnútri steny maternice). Pri gravidite s IUD je mierne vyššie riziko potratu a predčasného pôrodu (asi 2-4x). Odporúčaný postup je nasledujúci: Ak je viditeľné vlákno IUD, teliesko extrahovať. Ak nie je viditeľné vlákno IUD, potom vykonať ultrazvukové vyšetrenie na vylúčenie expulzie, a ak je teliesko prítomné, väčšinový súčasný postoj odporúča ponechať ho in situ.

Kontraindikácie
Za absolútne kontraindikácie vnútromaternicovej antikoncepcie sú uznávané nasledujúce stavy:
a) všetky telieska (IUD, LNG-IUS)
– nevysvetliteľné krvácanie z maternice, najmä u staršej ženy. Dôvodom je obava z prehliadnutého karcinómu
– uzavreté hrdlo a malá maternica

– vrodené chyby maternice

b) iba IUD s obsahom medi
– Wilsonova choroba
– alergia na meď

Výhody, nevýhody, ideálna užívateľka

Hlavnou výhodou vnútromaternicovej antikoncepcie je jednoduchosť používania, vysoká spoľahlivosť s nezávislosťou na subjektívnej chybe ženy a neprítomnosť „estrogénových“ kontraindikácií. LNG-IUS predstavuje novšiu generáciu a je jasne superiorná v porovnaní s telieskami s meďou – v ich prospech však hovorí zhruba dvadsaťnásobne nižšia cena. (Ak nie sú tzv. prirodzené metódy, je IUD s meďou najlacnejšou metódou antikoncepcie vôbec).
Hlavnou nevýhodou IUD s meďou je to, že chýbajú priaznivé vedľajšie účinky hormonálnych metód antikoncepcie, predovšetkým nechráni pred panvovými zápalmi. LNG-IUS túto nevýhodu odstraňuje. Spoločnou nevýhodou obidvoch typov je to, že sú menej vhodné pre neplodné ženy a pre ženy, ktoré rodili len cisárskym rezom.
Ideálna užívateľka telieska je monogamná žena, ktorá už porodila a ktorá v najbližších rokoch neplánuje ďalšiu graviditu. Druhou skupinou, ktorá je veľmi vhodnou pre vnútromaternicovú antikoncepciu, sú ženy, ktoré majú kontraindikácie užívania estrogénov, ženy, ktoré nie sú schopné pravidelne užívať tabletky, prípadne ženy, ktoré z osobných dôvodov odmietajú hormonálnu antikoncepciu všeobecne.

Želaním každej matky je porodiť zdravé dieťa a neskôr vychovať z neho životaschopného jedinca. Novorodenec je plne závislý od matky, potrebuje cítiť jej blízkosť, dotyk a vníma jej hlas. Pre vytvorenie správneho vzťahu medzi matkou a dieťaťom je veľmi dôležité dojčenie. Sací reflex je jedným zo základných reflexov prežitia cicavcov. Ak sa hneď po pôrode dieťatko priloží na prsník mamičke, cíti jej teplo, známy tlkot srdca, rytmus dýchania, počuje známy hlas a inštinktívne jeho ústa hľadajú miesto, z ktorého môžu sať. To všetko mu uľahčí popôrodnú adaptáciu, navodí pocit uvoľnenie a bezpečia. Dojčenie je najprirodzenejším mechanizmom pre zabezpečenie zdravého vývoja novorodenca.

Dojčenie a jeho význam:

1) Materské mlieko je pre novorodenca základom jeho zdravého rastu a vývoja, obsahuje živiny a minerálne látky, vitamíny, hormóny, enzýmy i protilátky.

2)Najdôležitejším obdobím pre vývoj obranyschopnosti organizmu je prvý rok života dieťaťa, preto je dôležité dieťatko dojčiť čo najdlhšie.

3) Materské mlieko je také výživné, že vystačí ako jediný pokrm až do šiesteho mesiaca veku dieťatka. Ak sa rozhodnete na odporúčanie lekára dieťa prikrmovať už od ukončeného štvrtého mesiaca, je naďalej veľmi dôležité dojčiť.

4) Prvé dni po pôrode je mlieko husté – kolostrum (prvé mlieko), má krémovejšiu farbu a obsahuje veľa bielkovín, menej tuku a sacharidov. Postupne sa zloženie mlieka mení a tým sa prispôsobuje potrebám dieťaťa.

Kvalita výživy narodeného dojčeného dieťaťa je do veľkej miery ovplyvnená stravovaním matky. Treba mať na pamäti hlavne to, že škodlivé látky z jej stravy a okolia sa dostávajú do krvi matky a do materského mlieka.

Jedálny lístok:

Jedálny lístok by mal byť v prvom rade pestrý. Základom sú obilniny, ryža, zemiaky, dôležitým je prísun cereálnych výrobkov, dostatok zeleniny, ovocia. Z mliečnych výrobkov sú preferované kyslomliečne výrobky, jogurty, tvrdé syry, tvaroh. Vhodné je tiež mäso (dusené, varené, nikdy nie surové), najmä hydina, ryby. Nezabúdame na dostatok tekutín – čaje pre dojčiace matky, čerstvé ovocné džúsy, nízko -mineralizované vody… Je dobré si všímať a brať ohľad na reakciu dieťatka na rôzne jedlá a podľa toho upravovať jedálny lístok. Niektoré deti dobre tolerujú aj strukoviny – fazuľu, hrach, šošovicu, sóju, iným spôsobujú nadúvanie bruška. Hlúboviny – kapusta, kel, kaleráb, brokolica sú výborným zdrojom vitamínov a vlákniny, pokiaľ dieťatku nerobia problém, môžete si ich dopriať. Paradajky niekedy spôsobujú reakciu na koži vo forme malých pupienkov na líčkach alebo na tele. Zásadou je vyhýbať sa potravinám, na ktoré je samotná dojčiaca matka alergická.

V prípade, že sa v rodine vyskytuje alergia, vynechávame potraviny, ktoré alergizujú – čokoláda, orechy, ryby (hlavne morské plody), arašidy, prípadne potraviny, na ktoré má niekto v rodine alergiu. Neodporúčajú sa exotické druhy ovocia a potravín. Najvhodnejšie sú ovocie a zelenina z nášho pásma – zemiaky, mrkva, cvikla, jablká, hrušky, čerešne, čučoriedky, čierne ríbezle, černice – tmavé plody kvôli dostatku železa a flavonoidov.

Vhodné nápoje:

Nízko -mineralizované vody (Na+ menej ako 100 mg/l, kontrolovaný obsah dusičnanov)

Bylinkové čaje (aníz, mäta, fenikel, materina dúška, kôpor)

Džús z jablka, mrkvy (pozor na citrusové plody)

Kyslomliečne výrobky

Zakázané sú:

Alkoholické nápoje

Nápoje s obsahom kofeínu, teínu ( čierny či zelený čaj)

Lieky by mala chorá tehotná a dojčiaca matka užívať len výnimočne, po konzultácii s lekárom.

Fajčenie, ale aj pobyt v zafajčenom prostredí.

Drogy (marihuana, hašiš, heroín, kokaín, morfium, a ďalšie).

Ultrazvuková prenatálna diagnostika je jedným zo základných pilierov starostlivosti o tehotnú ženu a jej plod.

V prvých desiatich týždňoch tehotenstva sú ultrazvukové vyšetrenia vykonávané vaginálne ( cez pošvu) alebo abdominálne ( cez bruško). USG sa preukáže, či sa jedná o vnútromaternicovú alebo
mimomaternicovú graviditu, vylúčia sa patologické nálezy na vaječníkoch, zistí sa počet plodov, preukáže normálny vývoj plodu a vylúči sa zamĺknutý potrat. Dôležité je zistiť, či sa veľkosť gravidity zhoduje s dátumom poslednej menštruácie, čo môže byť neskôr kľúčový údaj k vylúčeniu zaostávania v raste alebo nadmerného rastu plodu. Ultrazvukom sme schopní diagnostikovať ako hroziaci predčasný pôrod, IUGR ( intrauterinnú retardáciu rastu plodu), tak aj najčastejšie sa vyskytujúce vrodené vývojové chyby.

Ultrazvukové vyšetrenie v 11.-13 + 6 týždni gravidity sa zvyčajne vykonáva abdominálnou sondou,
v prípade potreby aj vaginálnou sondou. Na plode posudzujeme jeho dĺžku, anatomické štruktúry a nuchálnu translucenciu (NT). Stanovujeme počet a vitalitu plodov, umiestnenie placenty, množstvo plodovej vody. Potom plod systematicky vyšetrujeme od „hlavy až po päty“. Väčšinu hrubých malformácií by sme mali už v tejto dobe vylúčiť. Končatiny sa na konci I. trimestra vyšetrujú dokonca lepšie ako v pokročilej gravidite. Vidíme kontúry plodu, ale i žalúdočnú bublinu, obličky a močový mechúr. Stanovujeme počet ciev v pupočníku a prítomnosť nosovej kosti u plodu. Vyšetrenie srdca je
v tomto štádiu tehotenstva orientačné, rovnako tak posudzovanie oblasti tváre a menších
defektov chrbtice. Nuchálnu translucenciu – šijové prejasnenie posudzujeme u plodov,
ktorých CRL ( vzdialenosť medzi temenom hlavy a kostrčou) sa pohybuje medzi 45 a 84 mm.
Zodpovedá to gestačnému veku 11.-13 +6. Okrem NT posudzujeme prítomnosť nosovej kostičky a hodnotu srdcovej frekvencie plodu. Čím je NT väčšia, tým stúpa riziko genetických ochorení u plodu, najmä Downovho syndrómu.

Ultrazvukové vyšetrenie medzi 18. a 22. týždňom gravidity zostáva základným skríningovým vyšetrením. Pri tomto vyšetrení posudzujeme: počet a vitalitu plodov , jednotlivé rastové parametre plodu ( biometria), anatómiu plodu, množstvo plodovej vody, umiestnenie a tvar placenty, dĺžku a tvar maternicového hrdla. Veľmi užitočné je grafické znázornenie nameraných hodnôt, kedy je na prvý pohľad zrejmé, či sú rozmery v očakávanom rozpätí. Výsledkom vyšetrenia biometrie plodu je posúdenie veku plodu podľa poslednej menštruácie a ultrazvukového veku plodu. V polovici gravidity korigujeme vek plodu, ak sa tieto dva parametre líšia o viac ako 14 dní. V polovici gravidity je už možné diagnostikovať väčšinu morfologických abnormalít plodu. Je nutné upozorniť, že úspešnosť ultrazvukovej diagnostiky väčšiny vrodených chýb nie je a nemôže byť stopercentná, líšia sa podľa typu chyby a sú veľmi závislé na akustických a vyšetrovacích podmienkach, technickom vybavení a v neposlednom rade na skúsenostiach vyšetrujúceho.

Ultrazvukovým vyšetrením v 30. – 32. týždni gravidity posudzujeme biometriu plodu , anatómiu plodu, lokalizáciu a morfológiu placenty, funkčné parametre (dopplerovské merania). Postupujeme rovnako ako v II. trimestri. Hlavnou úlohou je potvrdiť primeraný vývoj plodu, vylúčiť zaostávanie v raste alebo naopak nadmerný rast plodu. Nevyhnutným predpokladom je správna datácia
tehotenstva vykonaná už v I. trimestri. V indikovaných prípadoch vykonávame vyšetrenia
dopplerovských flowmetrií v pupočníkových cievach. Zameriame sa na vrodené chyby, ktoré sa
vyvíjajú v neskorších fázach gravidity. Niektoré malé defekty sú preukázateľné až v neskorších
štádiách gravidity, pretože sa zväčšia natoľko, že je ich možné USG detekovať. Zameriame sa na
kontrolu mozgových štruktúr a komôr, oblasť tváre, žalúdok a celý tráviaci trakt, obličky. Veľmi ťažko sa v tejto dobe vyšetrujú končatiny, ktoré by mali byť dôkladne vyšetrené už v prvej polovici gravidity.
V tejto dobe už môžeme definitívne vylúčiť vcestné lôžko. Posudzujeme morfológiu placenty, ktorá pred 36. týždňom býva za normálnych okolností skôr homogénneho vzhľadu. Zmeny na placente popisuje tzv. placentárny grading.

Ultrazvukové vyšetrenie pred pôrodom – pre pôrodníka je dôležité poznať polohu, postavenie plodu a uloženie placenty, v niektorých situáciách tiež hmotnosť plodu. Najmä v polohe plodu koncom panvovým nás zaujíma aktuálna hmotnosť plodu a prítomnosť pupočníka okolo krku plodu. Treba počítať s tým, že odhad hmotnosti plodu tesne pred pôrodom v termíne má veľký rozptyl hodnôt. Iná je situácia pri predčasnom pôrode pred 30. týždňom gravidity, kedy môže byť hmotnostný odhad
veľmi presný.
Ultrazvuková prenatálna diagnostika je v súčasnej dobe jedným zo základných vyšetrení. Ak má byť toto vyšetrenie prínosné pre matku a plod, mal by ho vykonávať vzdelaný a skúsený sonografista na kvalitnom ultrazvukovom prístroji.

Tehotenstvo je jedným z najkrajších období života ženy. Začína oplodnením vajíčka spermiou a končí pôrodom. Trvá 270 dní, počítaných od prvého dňa poslednej menštruácie. Príznaky tehotenstva môžu byť rôzne. Medzi celkové patrí vynechanie menštruácie, nevoľnosť, vracanie, nutkanie na močenie, citlivosť prsníkov, podráždenosť a iné.
Tehotenstvo si ženy môžu diagnostikovať komerčne predávanými tehotenskými testami, ktoré však nemusia byť vždy spoľahlivé. Preto je nutné vyhľadať svojho gynekológa. Ten môže tehotenstvo diagnostikovať buď vyšetrením krvi na hCG (tehotenský hormón = choriogonadotropín), alebo ultrazvukom. Na začiatku tehotenstva sa vykonáva vaginálny ultrazvuk – cez pošvu, neskôr potom transabdominálne – cez bruško.
Po preukázaní živej gravidity vystaví lekár budúcej mamičke tehotenský preukaz. Tu sú zaznamenané všetky údaje týkajúce sa tehotenstva a zdravotného stavu matky. Každá tehotná žena by mala mať preukaz vždy u seba! Pri prvom vyšetrení v tehotenstve Vám lekár bude klásť množstvo otázok o Vašej rodinnej anamnéze, prekonaných chorobách, Vašich životných zvyklostiach, pracovných podmienkach atď. Toto rozprávanie je potrebné, pretože pomôže zistiť, či u Vás existujú rizikové faktory a či nie je nutné vykonať ešte ďalšie lekárske vyšetrenia.

Vyšetrenia v tehotenstve rozdeľujeme na pravidelné a nepravidelné. Pravidelné vyšetrenia zahŕňajú subjektívne pocity pacientky, vonkajšie vyšetrenie s určením hmotnosti a tlaku, chemické vyšetrenie moču papierikom, pošvové vyšetrenie. Od 24.týždňa sa počúvajú srdcové ozvy plodu.
Nepravidelné vyšetrenia zahŕňajú:
Prvé ultrazvukové vyšetrenie sa vykonáva od 7. do 12. týždňa. Na obrazovke môže žena vidieť svoje bábätko a tlkot jeho srdiečka. Týmto vyšetrením sa dá zistiť veľkosť plodu, dĺžka tehotenstva, vypočítať deň pôrodu, stanoviť počet plodov. Od lekára si môžete odniesť svoju prvú fotografiu bábätka.
V 16. týždni sa vykonáva stanovenie krvnej skupiny a Rh faktora, vyšetrenie titra erytrocytárnych protilátok, vyšetrenie krvného obrazu, sérologické vyšetrenie protilátok proti syfilisu, biochemický skríning vrodených vývojových chýb v druhom trimestri, vyšetrenie moču (odoberá sa stredný prúd moču). Veľmi dôležitý je Rh faktor. Ak je nastávajúca mamička Rh-negatívna, ale otec je Rh-pozitívny, existuje riziko, že matka bude vytvárať pre dieťa nebezpečné protilátky.
Od 18. do 22. týždňa sa vykonáva ultrazvukový skríning plodu. Toto vyšetrenie je najdôležitejšie, je zamerané na vrodené vývojové chyby plodu. V tejto dobe sa dá tiež už určiť pohlavie dieťaťa.
V 24. až 28. týždni je u niektorých žien vykonávané vyšetrenie poruchy glukózovej tolerancie v tehotenstve.
V 30. až 32. týždni sa opakuje vyšetrenie titra erytrocytárnych protilátok u žien Rh negatívnych a s krvnou skupinou 0, kontroluje sa opäť krvný obraz, sérologické vyšetrenie HBsAg (hepatitída typu B = žltačka typu B) a HIV. Neoddeliteľnou súčasťou je ultrazvukový skríning plodu, kedy sa kontroluje rast, poloha, veľkosť dieťaťa, poloha placenty atď.
Vo 36.-37. týždni sa robí výter z pošvy na prítomnosť streptokokov skupiny B. Od 36.týždňa je možné vykonávať kardiotokografické vyšetrenia. Vykonávajú sa raz týždenne. Pri tomto monitorovaní sa sleduje srdiečko plodu – jeho frekvencia a činnosť maternice. Posledné kontroly pred pôrodom sa väčšinou vykonávajú v pôrodnici, ktorú si žena zvolí.
V tehotenstve je možné vykonať takzvaný integrovaný screening, ktorý kombinuje ultrazvukové vyšetrenie v I. trimestri, odbery krvi v tomto období a tiež v II. trimestri. Tento test sa považuje za najmodernejšiu a najbezpečnejšiu metódu pre hodnotenie rizika Downovho syndrómu. Pri ultrazvukovom vyšetrení sa meria prejasnenie šije plodu a vzdialenosť temeno – kostrč k spresneniu dĺžky tehotenstva. Ďalej sa orientačne prezrie celý plod pre vylúčenie závažných vrodených chýb. Pri krvnom odbere sa vykonáva vo vzorkách hormonálna analýza. Až po 2. odbere v II. trimestri sa získava konečný výsledok. V prípade pozitívneho testu je tehotnej pacientke doporučená genetická konzultácia. V prípade indikácie, vždy len so súhlasom tehotnej, sa potom vykonáva amniocentéza (odber plodovej vody), ktorá umožní genetické vyšetrenie plodu a stanovenie definitívnej diagnózy s odporučením následného riešenia.

Preventívna gynekologická prehliadka je komplexné gynekologické vyšetrenie zamerané na vyhľadávanie a včasnú diagnostiku organických a funkčných porúch ženských pohlavných orgánov.Na preventívnu prehliadku má nárok každá žena jedenkrát počas kalendárneho roka po dovŕšení 18. roku života alebo od prvého tehotenstva. Preventívnu prehliadku vykonáva lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo.

Náplňou preventívnej prehliadky je dôkladná anamnéza a odborné poradenstvo v otázkach antikoncepcie, hormonálnej substitučnej liečby, prevencie sexuálne prenosných ochorení, poučenie o zvýšenom riziku gynekologických malignít v súvislosti s pozitívnou rodinnou anamnézou prítomnosťou ďalších rizikových faktorov u ženy,

Dôležitou súčasťou gynekologickej preventívnej prehliadky je skríning rakoviny krčka maternice a prsníka. Je zameraný na aktívne a organizované vyhľadávanie rakoviny krčka maternice a prsníka. Skríning rakoviny krčka maternice sa realizuje u žien vo veku 23 – 64 rokov , prvé dva odbery cytológie sa robia v ročnom intervale. V prípade negativity týchto dvoch cytologických výsledkov sa pokračuje v 3-ročnom intervale do veku 64 rokov. Uvedená periodicita platí aj pre poistenku, u ktorej sa začal skríning aj neskôr ako v 23. roku života. Skríning sa vo veku 64 rokov ukončí , ak budú posledné 3 cytologické nálezy negatívne.

Druhým ,nie menej dôležitým preventívnym vyšetrením je skríning rakoviny prsníka jedenkrát za 2 roky u žien vo veku 40 – 69 rokov.

Ako prebieha gynekologické vyšetrenie?
Súčasťou tohto vyšetrenia je zistenie anamnézy, vyšetrení v zrkadlách a palpáciou (pohmatom) Súčasťou je aj ultrazvuková diagnostika. Anamnéza je súbor údajov o zdravotnom stave. Pacientke sú kladené otázky na ochorenia rodičov, súrodencov, detí. Samotná pacientka oznamuje údaje o svojom zdravotnom stave, prekonaných ochoreniach, operáciách, užívanie liekov, alergie. Nevyhne sa ani otázke týkajúcej sa požívania alkoholu, kávy, či závislosti na tabakových výrobkoch. Ďalej sú to otázky zamerané na gynekologické ťažkostí: začiatok menštruácie, menopauzu, pravidelnosť menštruačného cyklu, na termín poslednej menštruácie, počet pôrodov, interrupcie, samovoľné potraty, druh antikoncepciu

Vyšetrenie v zrkadlách

Gynekologické zrkadlá sa zavádzajú do pošvy a umožňujú lekári prezrieť pošvovej stenu, klenby pošvovej a kŕčok maternice. Pri tomto vyšetrení sa dá zistiť zápalové ochorenie, patologické útvary, poranenia, intenzita krvácania atď. Súčasne je možné vykonať vyšetrenie kolposkopom, čo je vyšetrenie pošvy a povrchu krčka maternice pomocou špeciálneho prístroja, ktorý je schopný niekoľkonásobne zväčšovať. Jedná sa o podobné vyšetrenie ako mikroskopom. Pri tom môže lekár ľahko odobrať materiál na bakteriologické alebo cytologické vyšetrenie. V takomto prípade sa zotrie kefkou alebo vatovou tyčinkou povrch pošvovej časti krčka maternice, kanál krčka maternice alebo stena pošvy. Materiál sa prenesie na sklíčko, kde sa potom v laboratóriu prezerá pod mikroskopom. Celý tento proces je nebolestivý, ale vyžaduje si spoluprácu pacientky.

Vyšetrenie pohmatom

Vyšetrenie sa robí medzi dvoma prstami zavedenými do pošvy a prstami druhej ruky, ktorá prehmatáva podbruško. Lekár získava predstavu o uložení vnútorných rodidiel, ich veľkosti či bolestivosti. Toto vyšetrenie je značne sťažené u žien obéznych, s naplneným močovým mechúrom alebo u žien brániacich sa vyšetreniu napínaním brušnej steny. U žien, ktoré nemali pohlavný styk alebo ak to neumožňujú anatomické pomery sú vyšetrené rektálne, cez konečník.

Ultrazvukové vyšetrenie

Umožňuje posúdiť tvar a uloženie vnútorných rodidiel a detekovať rôzne patologické stavy v malej panve. Používa sa buď vyšetrenie transabdominálne = cez brušnú stenu alebo vaginálne = cez pošvu. Vyšetrenie vaginálnou sondou je výhodnejšie, pretože sonda je v bližšom kontakte s vnútornými pohlavnými orgánmi ženy. Pacientka leží v gynekologickej vyšetrovacej polohe, sonda je zasunutá do pošvy. USG vyšetrenie cez brucho je vyšetrenie výhodné u tehotných žien, vo veľkej miere sa využíva aj u deti. Podmienkou je získanie kvalitného zobrazenia je plný močový mechúr.

Rakovina krčka maternice

Rakovina krčka maternice alebo cervikálny karcinóm je zhubným nádorom krčka maternice. Je U žien je druhou najčastejšou malignitou po rakovine prsníka a najčastejšou gynekologickou malignitou u žien mladších ako 50 rokov. Hlavnou príčinou rakoviny krčka maternice je infekcia jeho epitelu jedným z typov ľudského papilomavírusu (HPV – human papilloma virus). Vysoko rizikové typy sú najmä HPV-16 a HPV-18. Riziko sa zvyšuje v spojitosti s ďalšími faktormi: sexuálna promiskuita, zlá hygiena, viacpočetné tehotenstvo, znížená imunita (AIDS), dlhodobé užívanie hormonálnej antikoncepcie, fajčenie, genetická predispozícia. Včasný a plošný skríning vo vyspelých krajinách výrazne znížil incidenciu (výskyt) i mortalitu (úmrtnosť) na rakovinu krčka maternice. Zásadný pre jeho úspech je dlhý časový interval od vzniku prekancerózy po rozvoj invazívneho zhubného nádoru a dobrá prístupnosť krčka maternice vyšetreniu. Vďaka skríningu sa viac ako 80% prípadov zachytí v I. štádiu. Stačí pritom tak málo, pravidelné ročné vyšetrenie u gynekológa. Pri ňom lekár vykoná ster z krčka maternice a ten nechá v špecializovanom laboratóriu vyhodnotiť. Preventívnu prehliadku u gynekológa absolvuje na Slovensku ročne len asi 17 percent žien, čo je alarmujúce. Rakovina krčka maternice je v súčasnosti jediným nádorovým ochorením, proti ktorému je možné sa zaočkovať. Novou možnosťou v prevencii rakoviny krčka maternice je vakcína, ktorá zabráni vzniku 80 % prípadov rakoviny. Najlepšou možnosťou ochrany i naďalej ostáva skríning, ktorý spolu s očkovaním môže znížiť výskyt rakoviny krčka maternice na 94 %. Optimálne je dievčatá očkovať ešte pred prvým pohlavným stykom, aby si vytvorili dostatočné protilátky, keď prídu do kontaktu s HPV vírusom. Podľa súčasnej legislatívy je očkovanie možné využiť aj u žien do 45 rokov.

Ako prebieha gynekologické vyšetrenie u detí ?

Hodnotí sa celkový vzhľad pacientky, rozvoj sekundárnych pohlavných znakov, štádia pubertálneho vývoja. Pohľadom sa hodnotí stav vonkajších rodidiel, pomocou prístroja – vaginoskopu, ktorý sa zavedie cez otvor v panenskej blane, sa skontrolujú vnútorné rodidlá, teda pošva a kŕčok maternice. Mladé dievčatá čaká aj vyšetrenie pohmatom. U detí a mladých dievčat, ktoré ešte nemali pohlavný styk sa robí cez konečník. Súčasťou je aj ultrazvukové vyšetrenie malej panvy najčastejšie cez prednú brušnú stenu. Umožňuje posúdenie vnútorných rodidiel. Nevyhnutným predpokladom pre realizáciu USG vyšetrenia je dobre naplnený močový mechúr, ktorý vytvára “ okno“ pre zobrazenie maternice a vaječníkov.

Ako prebieha gynekologické vyšetrenie dospelej ženy ?

Súčasťou tohto vyšetrenia je vyšetrenie v zrkadlách, palpáciou (pohmatom) a ultrazvukové vyšetrenie.

Vyšetrenie v zrkadlách

Gynekologické zrkadlá sa zavádzajú do pošvy a umožňujú lekári prezrieť pošvovú stenu, klenby pošvy a kŕčok maternice. Pri tomto vyšetrení sa dajú zistiť zápalové ochorenia, patologické útvary, poranenia, intenzita krvácania atď. Súčasne je možné vykonať vyšetrenie kolposkopom, čo je vyšetrenie pošvy a povrchu krčka maternice pomocou špeciálneho prístroja, ktorý je schopný niekoľkonásobne zväčšovať. Jedná sa o podobné vyšetrenie ako mikroskopom. Pri tom môže lekár ľahko odobrať materiál na bakteriologické alebo cytologické vyšetrenie. V takomto prípade sa zotrie kefkou alebo vatovou tyčinkou povrch pošvovej časti krčka maternice, kanál krčka maternice alebo steny pošvy. Materiál sa prenesie na sklíčko, kde sa potom v laboratóriu prezerá pod mikroskopom. Celý tento proces je nebolestivý, ale vyžaduje si spoluprácu pacientky.

Vyšetrenie pohmatom

Vyšetrenie sa robí medzi dvoma prstami zavedenými do pošvy a prstami druhej ruky, ktorá prehmatáva podbruško. Lekár získava predstavu o uložení vnútorných rodidiel, ich veľkosti či bolestivosti. Toto vyšetrenie je značne sťažené u žien obéznych, pri naplnenom močovom mechúre alebo u žien brániacich sa vyšetreniu napínaním brušnej steny. U žien, ktoré nemali pohlavný styk, alebo ak to neumožňujú anatomické pomery je vyšetrenie realizované rektálne, cez konečník.

Ultrazvukové vyšetrenie

Umožňuje posúdiť tvar a uloženie vnútorných rodidiel a detekovať rôzne patologické stavy v malej panve. Používa sa buď vyšetrenie transabdominálne (cez brušnú stenu), alebo vaginálne (cez pošvu). Vyšetrenie vaginálnou sondou je výhodnejšie, pretože sonda je v bližšom kontakte s vnútornými pohlavnými orgánmi ženy. Pacientka leží v gynekologickej vyšetrovacej polohe, sonda je zasunutá do pošvy. USG vyšetrenie cez brucho je vyšetrenie výhodné u tehotných žien, vo veľkej miere sa využíva aj u detí. Podmienkou na získanie kvalitného zobrazenia je plný močový mechúr.

Samovyšetrenie spočíva vo vyšetrení prsníkov pohľadom a pohmatom, prsia by ste si mali kontrolovať v stoji pred zrkadlom, pod sprchou a v ľahu. Každý prsník sa vyšetruje bruškami troch stredných prstov ruky.
Prsia by ste si mali vyšetrovať každý tretí mesiac od 18 rokov, ženy nad 30 rokov každý mesiac. Ideálny čas je 3. až 4. deň po skončení menštruácie, keď sú prsia bez hormonálnych vplyvov a ľahšie sa vyšetrujú. Ak ste v klimaktériu, prsia si prehmatajte každý mesiac – najlepšie prvý deň v mesiaci.
Všímajte si každú zmenu. Súmernosť, zhrubnutie kože, hrčka prsníka, ktoré ste pri predchádzajúcich vyšetreniach nezistili. Po vyšetrení prsníkov hmatom jemne zatlačte na bradavky prsníkov, a zistite, či z nich niečo nevyteká. Ak pri vyšetrení spozorujete akúkoľvek zmenu, vyhľadajte lekára.

Oplodnenie

Samovyšetrenie prsníkov

Pôrod – video

Sexuálna výchova