Je obdobie v živote ženy, kedy dochádza k postupnému vyhasínaniu činnosti vaječníkov a útlmu produkcie pohlavných hormónov. Ženské telo je nastavené na pravidelne sa opakujúci, cyklický prísun pohlavných hormónov. Keď sa zníži ich produkcia a vznikne tak ich nedostatok, začína prechod – klimaktérium. K poklesu hormónov nedochádza rovnomerne, čo sa prejavuje pestrými fyzickými i duševnými príznakmi. Medzi prvé známky patria poruchy menštruačného cyklu -nepravidelnosti ako v dĺžke trvania, tak intenzite krvácania.

Menopauza = posledná menštruácia

Perimenopauza = obdobie približne jedného roka pred a po menopauze

Premenopauza = obdobie od prvých príznakov klimaktéria do menopauzy

Postmenopauza = obdobie po 12 mesiacoch po menopauze

Pohlavné hormóny sú tvorené predovšetkým vo vaječníkoch. V prvej polovici menštruačného cyklu folikul produkuje estrogény. Po prasknutí folikulu a uvoľnení vajíčka sa z neho stáva žlté teliesko produkujúce progesterón.

Estrogény – v puberte hrajú úlohu pri utváraní druhotných pohlavných znakov, podporujú tvorbu kostného tkaniva, pozitívne ovplyvňujú hladinu krvných tukov, ovplyvňujú náladu ženy, vďaka ich pôsobenia je pokožka pružná a vláčna

Progesterón – úlohou gestagénov je príprava maternice na tehotnosť a jej udržanie, menia sliznicu dutiny maternice, zvyšujú produkciu hlienu a jeho zahustenie v krčku maternice, zvyšujú bazálnu teplotu v druhej polovici cyklu.

Androgény – mužské pohlavné hormóny, sú v malých množstvách prítomné aj v ženskom organizme ovplyvňujú libido, sú dôležité pre vývoj svalstva. Ich nežiaducim účinkom sú akné, zvýšené mastenie pleti či vypadávanie vlasov

Klimakterický syndróm je súbor príznakov, ktoré vznikajú pri vyhasínajúcej činnosti vaječníkov.

K najčastejším patria:

1. návaly
2. nespavosť
3. strata libida
4. nočné potenie
5. zmeny nálad
6. búšenie srdca

Chýbanie estrogénov sa na ženskom tele prejaví ako kožné príznaky – koža je tenšia, rýchlejšie sa tvoria vrásky. Začínajú rásť chĺpky v tvári – ženský fúziky. Je to z relatívneho nadbytku mužských pohlavných hormónov, ktoré sa tvoria normálne. Pohlavný styk môže sprevádzať bolesť, pretože pošvovej sliznice sú tenšie a suchšie. Ochabnutosť močového mechúra a svalov panvového dna môže viesť k samovoľnému úniku moču. Okrem týchto ťažkostí nedostatok estrogénov môže viesť k rednutiu kostí, ženy sú viac ohrozené vznikom srdcového infarktu alebo mŕtvicou.

Terapia je možnosťou voľby.

Hormonálna substitučná liečba má svoje výhody i riziká. Terapia navodzuje stav ako pred klimaktériom a udržuje kvalitu života, na ktorú bola žena zvyknutá. Odstraňuje problémy ako návaly, nepravidelné krvácanie, poruchy spánku, stratu kostnej hmoty, problémy s pokožkou a sliznicami. Táto liečba býva zvyčajne veľmi dobre tolerovaná, ale môžu sa objaviť aj nežiaduce účinky ako nevoľnosť, napätie v prsníkoch, bolesti hlavy. Tie však v priebehu prvých mesiacov užívania samé vymiznú. Pred predpisom lieku je potrebné gynekologické vyšetrenie, aby sa lekár ubezpečil, že neexistujú žiadne rizikové faktory, ktoré znemožňujú užívanie hormónov. Absolútnou kontraindikáciou predpisu týchto medikamentov je akútne ochorenie pečene, sklon k tvorbe krvných zrazenín, hormonálne závislý nádor a krvácanie z maternice nejasného pôvodu. Nutné brať tiež na zreteľ fajčenie, obezitu, srdcové ochorenia.

Polyp

Je slizničné výrastok, ktorý môže rast zo sliznice dutiny maternice alebo zo sliznice kanálu krčka maternice. Polypy sú väčšinou nezhubné, ale vždy sa posielajú na histologické vyšetrenie, aby sa vylúčilo ich eventuálne zhubné bujnenie. Polypy dutiny maternice sa najčastejšie prejavujú nepravidelným krvácaním mimo menštruačný cyklus, ale nemusia spôsobovať žiadne ťažkostí. U žien v reprodukčnom období môžu spôsobovať neplodnosť. Podozrenie na polyp vyslovíme často pri ultrazvukovom vyšetrení. Polypy sa väčšinou odstraňujú v celkovej anestézii. Najčastejším zákrokom je hysteroskopia, kedy sa do dutiny maternice zasunie nástroj s kamerou a pod kontrolou zraku sa polyp špeciálnymi nástrojmi odstráni. Druhou metódou je kyretáž. Dôležité sú potom pravidelné kontroly u lekára, pretože polypy sa môžu tvoriť opakovane.

Myómy maternice

Ide o nezhubné nádory, ktoré vyrastajú z hladkej svaloviny steny maternice. Sú najčastejším gynekologickým nádorom a jedným z najčastejších ženských ochorení vôbec. Vyskytujú sa u 30 – 40% žien medzi 30. a 50. rokom veku. Príčina vzniku myómov je zatiaľ nejasná, predpokladá sa pôsobenie celého radu faktorov genetických, hormonálnych, civilizačných aj reprodukčných. Myómy nepostihujú dievčatá pred nástupom menštruácie. Myómy môžu byť ojedinelé alebo mnohopočetné, môžu vychádzať z krčka tela, ale i z hrdla. Môžu byť drobné, ale môžu dorastať aj do väčších rozmerov až niekoľko desiatok centimetrov. Väčšina žien s myómami nemá na začiatku žiadne ťažkostí. S ich rastom sa môžu objaviť ťažkostí. Najčastejšími príznakmi sú poruchy menštruačného cyklu, a to – nadmerné krvácanie, predĺžená dĺžka menštruácie. Dôsledkom väčších krvných strát býva málokrvnosť. Môžu sa objaviť bolesti v oblasti malej panvy, bolestivá menštruácia či bolesti pri pohlavnom styku. Náhla bolesť brucha môže sprevádzať zaškrtenie stopky myómu. K nešpecifickým príznakom patrí časté močenie, zápcha, tlak v podbrušku a pocit jeho presiaknutiu. Myómy spôsobujú aj neplodnosť. Diagnóza sa deje na základe anamnézy, gynekologického vyšetrenia a USG . V nejasných situáciách využívame ešte magnetickú rezonanciu alebo CT. Liečba závisí od veľkosti a umiestnenia myómov, veku pacientky, jej ťažkostí, pridružených ochorení. U žien bez klinických ťažkostí, pri malej veľkosti myómov je možné zvoliť vyčkávací postup, prirodzene za predpokladu pravidelných kontrol. Symptomatická liečba je podávaná pri panvovej bolesti alebo bolestivej menštruácii. Hormonálne preparáty využívame pri krvácavých prejavoch. Lieky s obsahom železa pri málokrvnosti. Ďalšou možnosťou sú operačné zákroky, keď sa odstráni celá maternica alebo len myóm. V niektorých prípadoch je možná aj oklúzia maternicových artérií, tých vetiev, ktoré vyživujú myóm.

Syfilis (Lues) Infekciu vyvoláva spirochéta Treponema pallidum, ktorá bola objavená v roku 1905 Schaudinnom a Hoffmannom. Infikovať sa človek môže predovšetkým nechráneným pohlavným stykom, či už vaginálnym, orálnym alebo análnym. K nákaze je možné dôjsť aj pri kontakte so syfilitickou vyrážkou na tele postihnutého. Syfilis sa môže preniesť z matky na plod počas tehotenstva. Štvrtina infikovaných detí sa rodí mŕtvych alebo umiera krátko po narodení. Deti nakazené syfilisom rodí až polovica neliečených žien. Takéto deti majú vážne poškodené srdce, mozog a oči. Z tohto vážneho dôvodu sa každej jednej tehotnej minimálne jeden krát počas tehotenstva odoberie krv a pošle sa na vyšetrenie syfilisu. Ak sa na infekciu príde včas, dá sa veľa zachrániť. Obyčajne sa lieči podaním antibiotík. Syfilis môžeme rozdeliť podľa spôsobu nákazy na vrodený tzv. kongenitálny syfilis, alebo na syfilis získaný, čiže akvirovaný. Väčší podiel na počte nakazených ľudí má práve získaný syfilis. Neliečený syfilis môže vážne postihnúť všetky orgány v tele. Najčastejšie napadá srdce, mozog, miechu a kožu. V neskorších štádiách môže viesť k duševným poruchám až k smrti.

Príznaky: Syfilis alebo lues môže prebiehať veľmi zdĺhavo, ale čo určite na seba nenechá príliš dlho čakať, je vyrážka na genitáliách alebo niekde inde na tele. Táto vyrážka sa na tele objavuje v intervale od 10. dňa až 3 mesiace od preniknutia pôvodcu syfilisu do organizmu. Syfilitická vyrážka obvykle spočiatku je nebolestivá, môže byť niekoľko centimetrov veľká, hladká a vypuklá. U žien sa zvyknú objavovať vo vagíne, alebo krčku maternice, a keďže sú nebolestivé, často ostávajú neodhalené. Miznú samy, ale baktérie syfilisu ostávajú v tele naďalej. U niektorých ľudí môže syfilis prejsť do pokojového štádiá, čo znamená, že sa už u daného jedinca žiadne príznaky nemusia znovu objaviť. Potešiteľné je, že pri správnej diagnostike a včasnom podchytený syfilisu, je táto pohlavne prenosná choroba liečiteľná. Syfilis bol chorobou, na ktorú bohužiaľ ľudia v minulosti umierali. Až v roku 1929, keď sa podarilo objaviť Penicilín, svitla nádej pre infikovaných ľudí.

Klinický priebeh syfilisu by sme mohli rozdeliť do troch hlavných štádií: primárne, sekundárne a terciálna štádium.

Primárne štádium syfilisu: V primárnom štádiu syfilisu vzniká na mieste vniknutia pôvodcu syfilisu nebolestivá, hladká a vypuklá vyrážka, často označovaná ako tvrdý vred – ulcus durum. Miestom vniknutia infekcie najčastejšie býva penis, pysky ohanbia, vagína, okolie pohlavných orgánov, ústa alebo konečník. Do týždňa sa objavuje zdurenie priľahlých lymfatických uzlín. Tomuto zdureniu sa zvykne hovoriť aj „ BUBO“. Inkubačná doba pre prvé štádium syfilisu je obvykle trojtýždňová. Ak sa však primárny afekt, teda tvrdý vred objaví na menej dostupných miestach, tak syfilis dlho ostáva nepoznaný, a tým pádom neliečený. Žena, ktorá je tehotná, môže syfilis preniesť ako na plod, tak aj na dieťa pri pôrode. Čím je kratší odstup od nákazy matky a dĺžkou jej tehotenstva, tým je riziko pre dieťa väčšie. Postihnutie takýchto novorodencov s vrodeným syfilisom je pomerne vážne. Rovná sa druhému štádiu syfilisu u dospelého človeka.

Sekundárne štádium syfilisu: Príznaky sekundárneho štádia sa začínajú u postihnutého so syfilisom objavovať obvykle po uplynutí 9. týždňov. Toto druhé štádium je veľmi rôznorodé, nie všetky zo spomínaných príznakov sa u každého infikovaného človeka prejavia. Pôvodca ochorenia, teda treponema pallidum sa z miazgovodov a lymfatických uzlín dostávajú do krvného obehu, a tým pádom sa infekcia dostane do celého tela. Typické pre toto štádium syfilisu je centrálne zdurenie lymfatických uzlín a objavujú sa lokálne alebo generalizované kožné výsevy. Vyrážky na koži môžu pokrývať celé telo, alebo sa nachádzajú len napríklad na vnútornej strane rúk, spodku chodidiel, hrudníku alebo brušnej stene. V okolí genitálií obvykle tvoria veľké ploské alebo vypuklé, sivobiele škvrny, ktoré sa spájajú do otvorených ložísk. Otvorené ložiská, rozpadajúce sa vredy, sú v tomto štádiu vysoko infekčné. Odborne sa týmto kožným výsevom alebo vriedkom zvykne hovoriť condilomata lata. Vždy sa ich vyskytuje niekoľko vedľa seba a často vytvárajú veľké papulózne plochy. Zmenám sa nevyhne ani pošva a krček maternice, kde je možné pozorovať červenohnedé, mierne vyvýšené škvrny, veľké asi ako šošovica. V tomto štádiu sa môže už objaviť aj horúčka, únava, bolesti hrdla, vypadávanie vlasova strata chuti do jedla.

Ako aj pri prvom štádiu, tak aj v druhom štádiu môžu príznaky samy ustúpiť a v latentnej podobe môže syfilis prežívať u infikovaného aj niekoľko rokov alebo dokonca až do konca života . Po uplynutí jedného roka nebýva syfilis v latentnej podobe tak infekčný ako nazačiatku. Tehotná žena aj napriek tomu môže svoje dieťa infikovať

Terciálne štádium syfilisu: Asi jedna tretina postihnutých sa dostáva až do tretieho, posledného štádia syfilisu. V tomto štádiu sa u infikovaných ľudí objavujú dosť vážne kardiovaskulárne poškodenia a zmeny na kostre a kĺboch. Postihnutý je aj mozog a nervová sústava, čo často neskôr vedie k neurologickému zlyhaniu až demencii. Postihnutý máva halucinácie, manicko – depresívne prejavy, až dochádza k úplnej paralýze. V konečnom štádiu syfilisu človek slepne, stráca všetky reflexy, trpí únikom moču a stolice, úplnej demencii, čo končí jeho smrťou.

Syfilis alebo lues patrí medzi tie pohlavne prenosné choroby, ktoré nie je ľahké diagnostikovať. Príznaky sa nemusia objaviť hneď po infikovaní, a preto dlho ostáva neodhalená a nepozorovateľne sa tak môže šíriť ďalej. Syfilis na seba upozorní až vtedy, keď choroba prejde do druhého štádia a objavia sa na tele postihnutého nepekné kožné zmeny v podobe kondylómov. Tieto kožné vyrážky praskajú a v tomto štádiu sú veľmi infekčné.

Diagnostika syfilisu: Syfilis sa vo väčšine prípadov diagnostikuje pri lekárskej prehliadke, pomocou krvného testu, alebo preskúmaním kožnej vyrážky pod mikroskopom. Pozitívne preukázanie syfilisu z krvného testu je možné urobiť po 4. až 6. týždňoch od nákazy. U nás sa táto skúška označuje skratkou BWR alebo TPHA (Treponema pallidum hemaglutinačný test). Ak je prítomný tvrdý vred, tak ten sa vyznačuje výraznou tvrdosťou. Obvykle býva len jeden, je kruhovitého tvaru, veľký asi ako necht a od okolia je ostro ohraničený úzkym, hladkým okrajom. Ak sa odoberie ster z povrchu tohto vredu, dá sa reukázať prítomnosť baktérie – pôvodcu syfilisu. Môže nastať situácia, že napriek tomu, že lekár má vážne podozrenie na infikovanie syfilisom, ale testy sú negatívne, môže počkať 6 týždňov a testy zopakovať. Táto doba je dostatočne dlhá na to, aby si telo vytvorilo protilátky proti syfilisu, čo sa následne preukáže v krvnom teste.

Liečba syfilisu: Tak ako u všetkých sexuálne prenosných ochorení, tak aj u syfilisu sa musia liečiť obaja partneri súčasne. Syfilis sa dá liečiť antibiotikami, ktoré sa môžu podávať aj injekčne, dokonca aj v pokročilom, treťom štádiu choroby. Poškodenie orgánov, ktoré však v tomto štádiu nastáva je nezvratné a nedá sa napraviť.

Trichomoniáza alebo trichomoniádová infekcia, ako sa často zvykne nazývať, patrí medzi známe pohlavne prenosné ochorenie. Výskyt trichomoniády je v dnešnej dobe pomerne častý. Trpia ním však predovšetkým mladí ľudia v reprodukčnom veku ( 16. – 35. rok života). Preukázané je, že až 20% žien v reprodukčnom veku sa stretne s touto pohlavne prenosnou chorobou. Trichomoniáda postihuje v prevažnej väčšine pohlavné ústroje, niekedy však môže osídliť aj uretru (močovú trubicu), konečník, alebo cez pošvu prejsť na krček maternice až do dutiny maternice. Prítomnosť trichomoniády zvyšuje riziko nákazy inými sexuálne prenosnými chorobami akými nepochybne sú AIDS a infekcia HIV, alebo mykotická kolpitída (zápal). Infekcia sa najčastejšie prenáša pohlavným stykom s nakazenou osobou. Veľmi zriedkavo sa stáva, že sa človek môže nakaziť na toaletách, použitím rovnakého uteráka, alebo pri návštevách v saune. Nákaza pri análnom styku je skoro nemožná, pretože pôvodca trichomoniády sa v čreve nemôže rozmnožovať. Tehotná žena, u ktorej sa trichomoniáda nelieči, obyčajne porodí skôr ako by plánovane mala a dieťa má nízku pôrodnú hmotnosť. Pôvodcom tejto pohlavne prenosnej choroby je bičíkovec Trichomonas vaginalis. Pre život mu najviac vyhovujú anaroróbne podmienky, naznáša vyschnutie. Toleruje akékoľvek pH, ale biologicky aktívny je pri pH 5,5 až 7,0, teda v kyslom prostredí sa mu darí najviac.

Trichomoniáda ostáva veľmi dlho neodhalená, pretože vo väčšine prípadov nespôsobuje žiadne viditeľné príznaky, a to hlavne u mužov. Ak sa však nejaké príznaky objavia sú to pálenie pri močení (u mužov), spenený výtok z pošvy (u ženy) s typickým zápachom, môže byť žlto – zelenej farby. Svrbenie v okolí pohlavných ústrojov, často aj pri močení a bolesť.

Príznaky: Vo väčšine prípadov sa trichomoniáza neprejaví žiadnymi viditeľnými príznakmi, ktorými by na seba upozornila. Skryto prebieha a šíri sa ďalej. Inkubačná doba trichomoniázy je 2 až 20 – 30 dní od preniknutia nákazy do organizmu. Ženy v akútnom štádiu ochorenia sa najčastejšie sťažujú na silné bolesti v podbrušku, časté nutkanie na močenie, pálenie a svrbenie v okolí pohlavných ústrojov. Môže sa objaviť zeleno – žltý, spenený, pomerne dosť silno zapáchajúci výtok, ktorý je typický pre trichomoniázu. V niektorých prípadoch sa môže objaviť aj zvýšená telesná teplota. Ženy pri pohlavnom styku mávajú často nepríjemné pocity, dokonca udávajú bolesť pri pohlavnom styku. Z akútneho štádiá táto sexuálne prenosná choroba veľmi rýchlo prechádza do chronického štádiá, v ktorom spomínané príznaky miznú. U mužov , podobne ako u žien, sa môžu objaviť problémy pri močení, v podobe pálenia alebo svrbenia. Najčastejšie príznaky trichomoniázy sa objavia na žaludi a predkožke penisu. Ani biely riedky výtok z penisu nie je ničím výnimočný. Ak sa infekcia v čas nelieči, môže prejsť cez močovú rúru do močového mechúra, na prostatu alebo na nadsemeníky.

Diagnostika: Trichomoniáza ako jedna zo sexuálne prenosných ochorení sa v akútnom štádiu dá veľmi rýchlo diagnostikovať. Problém je však v tom, že trichomoniázy z akútneho štádia veľmi rýchlo prechádza do chronického štádia, ktoré je často bezpríznakové a tak sa choroba nepozorovateľne môže šíriť ďalej. Diagnostika v akútnom štádiu ochorenia je pomerne jednoduchá a rýchla. Akútne štádium u ženy je sprevádzané typickým speneným výtokom, ktorý lekár odoberie a môže vyšetriť pod mikroskopom hneď v ambulancii. V tzv. natívnom preparáte (na sklíčko lekár nanesie štetôčkou odobranú vzorku výtoku, kvapne naň kvapku fyziologického výtoku a vyšetrí tento preparát pod mikroskopom) vidno bičíkovce spôsobujúce trichomoniázu. Ak si týmto vyšetrením nie je lekár 100% istý, môže odobrať vzorku výtoku a v špeciálnych pôdach poslať na vyšetrenie trichomoniázy. Obyčajne výsledky sú do jedného týždňa. Často sa stáva , že na trichomoniázu sa príde náhodne, hlavne ak žena nemá žiadne viditeľné príznaky, a to pri pravidelnej preventívnej prehliadke, kde sa odoberá cytológia. Diagnostika u mužov je o niečo náročnejšia, pretože u nich trichomoniáza nevyvoláva také výrazné problémy ako u žien. Ak sa však objaví výtok z penisu, odoberie sa vzorka, ktorá sa posiela do laboratória na vyšetrenie. No to sa stáva len v zriedkavých prípadoch.

Liečba: Najčastejším spôsobom liečby trichomoniázy ja podanie antibiotík cez ústa. Ak je žena tehotná, tak je možné okrem prvého trimestru podať antibiotiká ale vaginálnou cestou. Keďže trichomoniáza je sexuálne prenosná choroba, tak sa musia liečiť obaja (poprípade viacerí) partneri súčasne. Pokyny lekára je nutné dodržať, lebo sa môže choroba opätovne vrátiť. Liečba obyčajne trvá 7 až 10 dní a vhodné je sa po dobu liečby vyhnúť pohlavnému styku, ktorý by priebeh liečby mohol narušiť a predĺžiť.

Mäkký vred, ulcus molle, je sexuálne prenosná choroba, ktorou vo väčšine prípadov trpia muži na rozdiel od žien. Infikovať sa touto pohlavne prenosnou chorobou možno výlučne pohlavným stykom. Pôvodcom mäkkého vredu je baktéria Haemophilus ducreyi. Pôvodca mäkkého vredu je baktéria tyčinkového tvaru, ktorá je veľmi citlivá na vysoké teploty a vyschnutie. Na mieste vstupu infekcie do organizmu, vyvoláva veľmi bolestivý vred, následne sa zduria priľahlé lymfatické uzliny a veľmi ojedinele sa objavia prejavy mäkkého vredu na iných častiach tela, ako napríklad na perách, prstoch a mandliach. Mäkký vred je skôr chorobou, ktorá sa nachádza v tropických krajinách. U nás je výskyt mäkkého vredu pomerne vzácny.

Príznaky: obvykle sa objavujú do jedného týždňa od vstupu infekcie do tela. Najčastejšie je to však do 4. dní. Choroboplodné zárodky na mieste vstupu do organizmu spôsobia vznik bolestivých, červených vredov, ktoré pri dotyku veľmi ľahko krvácajú. Môžu pripomínať malé kožné uhríky, ktoré sa nehoja. Počet týchto vredov v krátkom čase veľmi rýchlo narastá. Ich bolestivosť je neprehliadnuteľná. U žien mäkký vred vyvolá atypický vaginálny výtok, ktorý zapácha, časté nutkanie na močenie, bolesti pri pohlavnom styku, pri močení a stolici . Bolestivé zdurenie lymfatických uzlín v oblasti slabín, tiež nie je ničím neobvyklým. U mužov sa objavujú bolestivé vredy na predkožke, žaludi a uzdičke.

Diagnostika je veľmi podobná ako pri syfilise. Keďže aj mäkký vred spôsobuje vyrážky podobne ako syfilis, musíme najskôr tieto dve choroby rozlíšiť. Obyčajne sa odoberie ster na kultivačné potvrdenie pôvodcu mäkkého vredu, alebo sa mikroskopickým vyšetrení potvrdí baktéria spôsobujúca mäkký vred.

Liečba: Obvykle sa podávajú antibiotiká cez ústa. Liečba by mala trvať jeden až dva týždne. Liečiť by sa mali obaja sexuálny partneri súčasne, existuje tu možná šanca recidívy.

Chlamýdiová infekcia je jednou z najznámejších, najrozšírenejších pohlavne prenosných ochorení. Je známy už od čias Faraónov, avšak až teraz za posledných 15. rokov sa klasifikuje ako sexuálne prenosná choroba. Pôvodcom chlamýdiovej infekcie je intracelulárna, gramnegatívna baktéria Chlamydia Trachomatis, ktorá vyvoláva infekcie v oblasti uro – genitálneho systému. Táto baktéria nie je schopná prežiť bez bunky hostiteľa, takže nákaza na verejných toaletách je takmer nemožná. Sú však známe prípady, kedy pacienti a infikovaní chlamýdiou trachomatis kategoricky odmietajú pohlavný styk, takže sa pripúšťa možnosť nákazy prostredníctvom použitia uteráka, vreckovky alebo spodnej bielizne bezprostredne po použití infikovanou osobou. Chlamýdiová infekcia je veľmi infekčná sexuálne prenosná choroby. Tehotná žena, ktorá má chlamýdiovú infekciu, môže počas pôrodu infikovať svoje dieťa . U novorodenca môže chlamýdia spôsobiť veľmi vážny zápal pľúc, ktorý môže viesť k dlhodobým respiračným problémom. Okrem toho je chlamýdia častou príčinou očných infekcií u novorodencov. Existuje vysoké (až 60%) riziko nákazy chlamydiou trachomatis pri nechránenom pohlavnom styku. Len pre porovnanie, šanca nakazenia HIV vírusom pri nechránenom pohlavnom styku je 0,3 až 0,6%. Z tohto je zrejmé, že šírenie chlamýdiovej infekcie je pomerne rýchle. Chlamýdiová infekcia, hlavne jej neliečená forma spôsobuje u oboch pohlaví, poruchy plodnosti. U žien je príčinou častých zápalov v malej panve. Neliečená chlamýdiová infekcia z pošvy prechádza cez maternicu na vajcovody až k vaječníkom, odkiaľ sa veľmi ľahko dostáva do dutiny brušnej a spôsobuje vznik zrastov. U mužov chlamýdia vyvoláva infekciu močových ciest, poškodzuje spermie. Ovplyvňuje ich množstvo a predovšetkým kvalitu , čo často vedie k neplodnosti muža. Spermie napadnuté chlamýdiou sú až 3 krát viac poškodené ako spermie zdravého muža.

Príznaky: Chlamýdiová infekcia ako jedna z najčastejšie  pohlavne prenosných ochorení súčasnosti nemá výrazné príznaky, ktorými by na seba upozornila. Práve táto skutočnosť spôsobuje, že chlamýdiová infekcia ostáva neliečená a spôsobuje v budúcnosti napríklad poruchy plodnosti. Inkubačná doba chlamýdiovej infekcie je 1 až 3 týždne od preniknutia choroboplodných zárodkov do organizmu Obvykle u žien chlamýdia prebieha bez výrazných symptómov, ale u mužov sú príznaky zistené v začiatkoch ochorenia. U mužov sa chlamýdiová infekcia prejaví najčastejšie pocitom pálenia, rezania a bolesti pri močení. Muži často opisujú bolesti semenníkov a prostaty, nemožnosť sa úplne vymočiť. Môže sa objaviť aj číry výtok z penisu. Chlamýdiová infekcia môže spustiť tvorbu protilátok proti spermiám, čo neskôr ovplyvňuje tvorbu spermií, ich množstvo a kvalitu a nakoniec vedie až neplodnosti muža. U žien chlamýdie osídľujú endocervix. Prítomnosť baktérie chlamydie trachomatis spôsobuje hlienovitý výtok z pošvy a tiež podmieňuje časté zápaly v malej panve. Objaviť sa môžu problémy pri močení, a to pálenie a svrbenie. Infikované ženy sa sťažujú a časté krvácanie aj mimo periódy, bolesť pri pohlavnom styku a zníženie sexuálnej túžby, sú tiež častými príznakmi chlamýdiovej infekcie. Zákernosťou tejto pohlavne prenosnej choroby je to, že môže postupovať vyššie, a tak infikuje vajcovody a vaječníky. Môže sa takto dostať až do brušnej dutiny, kde spôsobuje zrasty. Chlamýdiová infekcia má na svedomí zúženie a nepriechodnosť vajcovodov, poruchy plodnosti ženy, spôsobuje samovoľné potraty alebo môže vyvolať predčasný pôrod. Asi 40% novorodencov matiek s chlamýdiou sa pôrodom nakazí a trpia zápalom očných spojiviek. Sú menšieho vzrastu, neprospievajú, pretože majú často aj zažívacie problémy, ku ktorým sa pridajú aj respiračné problémy. Diagnostika a liečba chlamýdiovej infekcie je náročnejšie z toho dôvodu, že vo väčšine prípadov prebieha skryto, bez väčších, viditeľných príznakov. V súčasnosti patrí medzi najrozšírenejšie pohlavne prenosné ochorenia. Neliečená chlamýdiová infekcie vedie k vážnym poruchám plodnosti u oboch pohlaví. Jej včasná diagnostika a cielená liečba je šancou na zabránenie týchto vážnych následkov chlamýdiovej infekcie.

Diagnostika chlamýdiovej infekcie nie je jednoduchá, pretože vo viacerých prípadoch sa nevyskytujú žiadne príznaky. Chlamýdia u ženy upozorní na seba hlavne tým, že žena sa opakovane vracia do ambulancie lekára s častými zápalmi v malej panve. Ak cielená liečba nezaberá na prítomný vaginálny výtok, lekár by mal myslieť na možnosť nákazy chlamýdiou, hlavne ak sa jedná o sexuálne aktívnu ženu. Najčastejšie na stanovenie diagnózy sa žene, ale aj mužovi, odoberie vzorka steru buď z uretry (hlavne u muža) alebo z pošvy (presnejšie povedané z cervixu, kde je najväčšie osídlenie baktérií). V špeciálnych pôdach sa odobraná vzorka steru transportuje na cielené vyšetrenie do laboratória. Ďalšou možnosťou diagnostiky chlamýdiovej infekcie je odobratie krvi. Serologickým testom z krvi sa dá preukázať prítomnosť protilátok proti chlamýdiám. Na trhu existujú aj jednorazové testy (podobné ako test na graviditu), ktorý je možné urobiť a následne vyhodnotiť už v ambulancii lekára. Tento test je však len kontrolný a pri negatívnom výsledku je vhodné odobrať aj kultiváciu, ak lekár alebo žena má podozrenie na prípadnú infekciu chlamýdiami.

Liečba: Chlamýdiová infekcia sa obyčajne lieči podávaním orálnych antibiotík. Pri akútnych stavoch, alebo ak infekcie napadla aj vajcovody, tak sa odporúča hospitalizácia a podávanie antibiotík intravenózne, teda do žily. Ak existuje pravdepodobnosť, že žena je tehotná a nakazila sa chlamýdiami, treba na to upozorniť lekára, aby zistil, či sa nejedná o mimomaternicové tehotenstvo a aby vám naordinoval lieky, ktoré neohrozia vývin plodu. Aj pri tejto sexuálne prenosnej chorobe sa musia liečiť obaja partneri súčasne a počas liečby je vhodné vyhnúť sa pohlavnému styku. Po dodržaní pokynov pri liečbe, by sa choroba nemala opakovať. Ak však sa chlamýdiová infekcia vráti, znamená to buď, že jeden z partnerov nedodržal liečbu ako mal, alebo, že mal pohlavný styk s inou osobou, ktorá chlamýdiami bola infikovaná.

Genitálny herpes, herpes genitalis patrí medzi vysoko nákazlivé, vírusové, sexuálne prenosné ochorenie. Výskyt genitálneho herpesu je celosvetový. V Európe je to 7 až 28% populácie, ktorá trpí na toto pohlavne prenosné ochorenie. Pôvodcom genitálneho herpesu je vírus Herpes simplex. Existuje osem subtypov vírusu herpes simplex, ale len dva z nich sú schopné vyvolať toto ochorenie. Herpes simplex typu 1 (HSV I) najčastejšie vyvoláva výsev okolo úst a na perách, veľmi ojedinele môže spôsobiť problém v oblasti genitálií a konečníka. Herpes simplex typu 2 (HSV II), ten je pôvodcom genitálneho herpesu (oparu) a aj v okolí konečníka, ale nezapríčiňuje vznik oparu na perách a v okolí úst. Herpes vírus sa prenáša len priamym kontaktom pokožky s postihnutým miestom, aj keď infikovaný človek nemal práve prítomný výsev. U ženy sa laboratórnym testom dá preukázať prítomnosť tohto vírusu, aj keď nemá prítomné vyrážky. Ak sa vyrážky objavia vtedy sa choroba stáva veľmi infekčnou, a napríklad človek s oparom na ústach pri orálnom styku, môže vírusom nakaziť genitálie svojho partnera. Preto sa odporúča vyhýbanie sa pohlavného styku v čase výsevu. U ženy, ktorá sa infikovala herpes vírusom počas tehotenstva po prvýkrát, alebo ním trpela ešte pred otehotnením, mala by túto skutočnosť oznámiť svojmu lekárovi. V oboch prípadoch existuje riziko prenosu hespes vírusu na dieťa počas pôrodu. Pri akútnom výseve herpesu, je primárne volený cisársky rez (operačné ukončenie tehotenstva), aby sa zabránilo infikovaniu novorodenca. Ak žena na herpes v minulosti trpela a v čase pôrodu nemá prítomné vyrážky, môže rodiť spontánne, teda vaginálnou cestou. Zákernosť herpes vírusu spočíva v tom, že sa ukrýva v nervových bunkách tela, kde ho imunitný systém nevie odhaliť. Herpes vírus je tak pre imunitný systém človeka neviditeľný. Herpes je nevyliečiteľné ochorenie a u mnohých ľudí sa objavuje periodicky. Často sa objavuje v období, keď človek prekonal nejakú chorobu (chrípku, nádorové ochorenie atď.). Aktivovať ho môže aj stres a podráždenie v oblasti jeho najväčšieho výskytu, u žien menštruácia, horúčka alebo opaľovanie. U žien herpes vírus zvyšuje riziko vzniku rakoviny krčka maternice. Takisto aktívne štádium herpesu zvyšuje riziko nákazy HIV vírusom. Otvorené herpetické vyrážky sú výbornou vstupnou bránou pre preniknutie HIV do krvného obehu. Úplne sa vyhýbajte pohlavnému styku (análnemu, vaginálnemu alebo orálnemu), keď sa u vás alebo partnera objavia príznaky herpesu. Vždy s takouto osobou používajte kondóm (prezervatív) a nemilujte sa ani keď použijete kondómom, ak má partner výsev. Hrozí nákaza tých častí teľa, ktoré kondóm nepokrýva.

Príznaky genitálneho herpesu nemusia byť zo začiatku ochorenia až tak viditeľné. Obvykle po 2. až 10. dňoch od preniknutia nákazy do organizmu, sa objaví pálenie, svrbenie a bolesť v genitálnej oblasti, či oblasti okolo konečníka. U žien sa môže objaviť neobvyklý výtok z pošvy. V genitálnej oblasti, v okolí konečníka a zadku sa začínajú objavovať viacpočetné vyrážky, pľuzgieriky, ktoré svojou prítomnosťou vyvolávajú bolesť. Pohlavný styk sa stáva nepríjemný, pretože postihnutá osoba má oblasť genitálií veľmi citlivú. Často krát sa objavuje zdurenie priľahlých lymfatických uzlín. Infikovaný človek genitálnym herpesom pociťuje celkovú slabosť, môže byť prítomná zvýšená telesná teplota a bolestivosť svalov, či bolestivé močenie. Takýto človek sa cíti ako pred vypuknutím chrípky. Nepríjemné a bolestivé vyrážky u žien môžu byť len v pošve a na krčku maternice, kde nie sú vidieť a teda žena nemusí akútne štádium herpesu spozorovať včas. Obvykle po uplynutí 2. až 3. týždňoch prvotné príznaky genitálneho herpesu sú na ústupe a infekcia sa dostáva do pokojového štádia. U väčšiny sa však periodicky vracia, ale symptómy sú miernejšie. V akútnom štádiu, hlavne keď sa pľuzgieriky rozkladajú sú veľmi infekčné, preto sa vyhýbajte bližšiemu telesnému kontaktu s takouto osobou.

Prognóza: Genitálny herpes patrí medzi tie sexuálne prenosné ochorenia, ktoré sa bohužiaľ nedajú vyliečiť. Ak sa raz vírusom herpes simplex nakazíte, tak ostáva vo vašom tele po celý život. Je len otázka času v akých častých intervaloch sa ataky herpesu, respektíve oparu, čo herpes simplex spôsobuje, bude opakovať.

Diagnostika: pokiaľ je prítomný opar nie je náročná. Avšak lekár sa musí uistiť, že ide skutočne o vírus herpesu odobratím steru z vyrážky. Rovnako je možné urobiť serologické vyšetrenie na prítomnosť vírusu herpesu zo vzorky krvi. V tomto prípade musíme počítať s veľmi vysokou, skríženou reakcií medzi typom HSV I a HSV II. Tento spôsob diagnostiky nie je až taký spoľahlivý ako odobranie steru z vyrážky.

Liečba: Genitálny herpes ako každý iný herpes sa vyliečiť nedá. Počas výsevu sa na zmiernenie príznakov a urýchlenie hojenia používajú lieky (acyklovir) alebo vodička na potieranie vyrážok. Ak sú výsevy časté, lekár môže odporučiť denné užívanie dvoch až troch tabletiek acykloviru po dobu niekoľkých mesiacov, aby sa znížila frekvencia a rozsah výsevov. Je možné zakúpiť maste, utišujúce gély alebo olejčeky, ktoré vám zmiernia nepríjemné problémy, ktoré nepochybne herpes simplex spôsobuje.

Voš ohanbia, phtirius pubis, filcky alebo pedikulóza je označenie tej istej pohlavne prenosnej choroby. Výskyt tejto sexuálne prenosnej choroby je síce celosvetový, ale v našich zemepisných šírkach nie veľmi rozšírený. Voš ohanbia alebo lonová voš sa prenáša z človeka na človeka veľmi blízkym telesným kontaktom. Najviac sa publikuje prenos pohlavným stykom, ale možný je aj prenos iným spôsobom. Filcky môžete získať napríklad na chatách z posteľnej bielizne, matraci, pri použití záchoda tesne po osobe, ktorá voš ohanbia má. Voš ohanbia je malý cudzopasný živočích, ktorý nevydrží bez hostiteľa viac než 24 hodín. Je veľký asi ako špendlíková hlavička. Voľným okom je však viditeľný. Viditeľné sú však aj jeho vajíčka – hnidy. Pohlavne zrelá voš dokáže sa svoj krátky trojtýždňový život naklásť až 20 – 30 vajíčok. Z vajíčok sa v priebehu krátkych 6. až 9. dní liahnu pohlavne nezrelé vši. Ako iste už z názvu je celkom jasné, že voš ohanbia osídľuje pubické ochlpenie človeka. Môže sa však vyskytovať aj na iných ochlpených častiach teľa ako napríklad v podpazuší, na hrudi (u mužov) a dokonca aj v obočí.

Príznaky: Voš ohanbia svojou prítomnosťou dotyčnému spôsobuje úporné svrbenie a podráždenie v pubickej oblasti. Voš sa živí krvou hostiteľa a po jeho uštipnutí na danom mieste možno pozorovať niekoľko centimetrové namodrasté vyrážky (macula coerulea). Na spodnej bielizni môžu ostávať hrdzavé fľaky, ktoré pochádzajú z exkrementov vší, alebo z malých poranení kože, ktoré vši svojím pohryznutím spôsobujú. Keď je voš plne napitá krvou a náhodou ju človek pukne, tak sa pochopiteľne objaví na spodnej bielizne krvavá škvrna.

Diagnóza: Voš ohanbia je viditeľná voľným okom, takže už pohľadom lekár stanový diagnózu. Pri stanovení diagnózy je dôležité ohraničiť oblasť napadnutia, pretože voš ohanbia nemusí byť len v pubickom ochlpení.Voš ohanbia sa nedá z ochlpenia odstrániť umytím alebo zoškrabaním. Svojimi nožičkami s úchytkami sa pevne drží chlpu.

Liečba: používajú sa šampóny na odvšivavenie, ktoré dostať voľne kúpiť v lekárni. Šampón alebo mlieko na to určený sa aplikuje na postihnuté miesta a nechá sa pôsobiť po dobu 12 hodín, alebo ako je odporúčané na obale konkrétneho prípravku. Po uplynutí doby pôsobenia prípravku sa  opláchne vodou. Ak symptómy pokračujú, je za potreby celú procedúru zopakovať. Vhodné je, keď sa liečia všetci členovia domácnosti a posteľná alebo spodná bielizeň sa operie v teplote vyššej ako 70°C.  Lekár vám môže predpísať antihistamín. Je to masť, ktorá zmierňuje následky poštípania, teda svrbenie.